Na Slovensku sú aj v priebehu tohoročného zimného obdobia v ovzduší namerané zvýšené hodnoty prachových častíc PM10, v hodnotách presahujúcich limit stanovený z hľadiska ochrany zdravia.
„Hodnoty priemernej dennej koncentrácie PM10 (50 µg/m3, ktorá sa nesmie prekročiť viac ako 35 krát za rok), boli opakovane prekračované vo viacerých lokalitách Slovenska, ako Prievidza, Handlová, Bystričany, Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Žilina, Martin, Ružomberok, Jelšava, Prešov, Košice. Vo viacerých lokalitách navyše dochádza aj k prekračovaniu tzv. informačného prahu 100 µg/m3 PM10, čo je podmienkou pre vyhlásenie upozornenia na smogovú situáciu“, uviedla hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre hygienu životného prostredia a zdravia, vedúca Odboru hygieny regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) MUDr. Kvetoslava Koppová. Dodala, že vo všeobecnosti sa zvýšené koncentrácie PM10 v ovzduší zisťujú najmä v zime v súvislosti so znečisťovaním ovzdušia vykurovaním a zvýšenými emisiami z dopravy (studený štart motorov, zvírený zimný posyp ciest a pod.).
Centrálne vykurovanie ktoré sa realizuje diaľkovými dodávkami tepla z kotolní je využívané v prípade bytových domov, rodinné domy sú vykurované individuálne, pričom v posledných rokoch je možné pozorovať návrat k ich vykurovaniu tuhými palivami, najmä drevom. Emisie z vykurovania drevom významne prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia, najmä v prízemných vrstvách atmosféry, teda v dýchacej zóne človeka.
Ďalším faktorom ktorý nepriaznivo ovplyvňuje rozptyl znečisťujúcich látok v atmosfére je výskyt inverzných situácií a vietor. V našich zemepisných oblastiach sa každoročne vyskytujú obdobia, kedy teplotná inverzia v údoliach a nížinách pretrváva po celý deň, i niekoľko dní za sebou. Vrstva ovzdušia nad zemským povrchom je prakticky nepohyblivá a všetky znečisťujúce látky, vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, vykurovania a výfukových plynov vozidiel, zostávajú v dolnej vrstve ovzdušia, teda v dýchacej zóne človeka. Oblasti náročné na vykurovanie – horské doliny a kotliny, sú zároveň oblasťami, kde sa vyskytujú inverzie najsilnejšie a najdlhšie a zároveň je tam vysoký podiel vykurovania tuhými palivami. Dochádza k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok stanovených z hľadiska ochrany zdravia ľudí.
„Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice pod 10 µm (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú až do dolných dýchacích ciest a čiastočne môžu prenikať cez pľúcne mechúriky až do krvi. Akútne zdravotné účinky, ktoré prichádzajú do úvahy práve pri smogových situáciách, sa prejavujú vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla a vyvolávajú kašeľ a pocit tlaku na hrudi. Dráždenie slizníc horných dýchacích ciest spôsobuje ich silnejšie prekrvenie, čím sa vytvára priestor pre kolonizáciu vírusmi a baktériami a ich následné rozmnožovanie, ktoré môže spôsobiť akútny zápal dýchacích ciest. U alergikov môžu smogové situácie viesť k vyvolaniu astmatického záchvatu a u osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu“, konštatuje MUDr. Koppová.
K najcitlivejším populačným skupinám patria alergici – astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a tehotné ženy. Zvýšenému riziku z pôsobenia znečisteného ovzdušia v takýchto situáciách sú vystavení ľudia pracujúci vo vonkajšom prostredí, napr. policajti, pracujúci pri údržbe komunikácií, prípadne športovci trénujúci vonku.
Na výstrahu obyvateľstva pred nepriaznivým vplyvom znečisteného ovzdušia počas smogových situácií slúži smogový varovný systém. Upozornenie na smogovú situáciu nasleduje po prekročení informačného prahu 100 µg/m3 ,výstraha pred závažnou smogovou situáciou nasleduje po prekročení výstražného prahu 150 µg/m3 vyjadreného ako 12-hodinový kĺzavý priemer koncentrácie PM 10 a súčasne podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej látky v priebehu 24 h pod hodnotu informačného alebo výstražného prahu.
Podmienky na vydanie oznámenia o zrušení upozornenia na smogovú situáciu, alebo o zrušení výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak koncentrácia žiadnej znečisťujúcej látky neprekračuje príslušnú prahovú hodnotu súvisle 24 h a nie je odôvodnené predpokladať opätovné prekročenie príslušnej prahovej hodnoty v priebehu nasledujúcich 24 h.
V prípade výskytu uvedených situácií je prvým a nevyhnutným krokom pre ochranu zdravia informovanie verejnosti tak, aby sa obyvatelia dotknutých oblastí mohli chrániť zbytočného, nadmerného vdychovania takto znečisteného ovzdušia. Ide najmä o obmedzenie športovania a nadmerných aktivít vonku, obmedzenie vetrania v interiéroch, skrátenie celkového pobytu vonku, vyvarovanie sa iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne (fajčenie, lepenie, prášenie, spaľovanie na voľných priestranstvách a pod.).
Bezodkladne informovať verejnosť o vzniknutej smogovej situácii je povinnosťou dotknutej obce, prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov (verejná oznamovacia tabuľa, miestny rozhlas, internetová stránka obce). Z hľadiska rozptylových podmienok je možné v obciach a mestách vyčleniť miesta priaznivé (ďalej od frekventovaných ciest, na vyvýšených lokalitách a dobre prevetrávaných lokalitách) a miesta nepriaznivé (blízko frekventovaných ciest, v údoliach, v hustej zástavbe, v zástavbe vykurovanej tuhým palivom).
Zdroj: uvz.sk, foto: pixabay.com
