Ženy vedeli roztancovať aj myseľ púchovského archeológa a objaviteľa

96

Uplynulú stredu 8. 6. 2022 priniesli do priestorov Župného domu možnú interpretáciu osudu púchovského Podivného baróna tanečníci Radoslav Piovarči a Lucia Bielik s autorskou site specific performance Odkryté. Umelci vytvorili pre dané miesto jedinečné a neopakovateľné predstavenie na mieru, v ktorom sa inšpirovali osudom významnej osobnosti.

Príbeh baróna Emila Friedricha Johanesa Hoenniga O´Carrolla nepatrí medzi základné znalosti bežného Púchovčana. Výstredný archeológ dokázal vďaka svojim objavom zaistiť nášmu mestu výnimočné postavenie ako nálezisku cenných artefaktov Púchovskej kultúry. Jeho komplikovaná osobnosť rovnako ako moderný tanec nezapadajú do bežného života malého mesta, o to viac dokážu rozvíriť jeho stojaté vody.

Podivný barón na druhú

Kultúrne centrum a knižná kaviareň Podivný barón oslávi tento rok svoje šieste narodeniny. Svoje meno si zvolili ako poctu významnej osobnosti, barónovi Hoenningovi, ktorého takto vo svojej knihe nazval historik a spisovateľ Pavel Dvořák. V dramaturgií sa odvážili usporiadatelia zájsť tento krát za zabehnuté hranice a v spolupráci s umelcami pripravili neobvyklý projekt zameraný na súčasný tanec.

„Predstavenie je veľmi netradičné, pochodové, plné svetiel, hudby a dymu. Záhadné a vyvolávajúce zvedavosť. Tanečná performance sa odvíja od dispozičného riešenia budovy a intenzívne pracuje s divákom. Ten sa môže počas vystúpenia pohybovať v priestore a miestami stať súčasťou samotného vystúpenia,“ opisuje výnimočnosť akcie organizátorka Petra Pobežalová. Nácvik prebiehal počas celého dňa a súbežne sa inštalovali svetlá a ozvučenie. Tanečníkov zaujal najmä archeológov vzťah so ženami, čo otvorilo nový a provokatívny pohľad na barónovu osobnosť.

Krásne, smutné i jedinečné podkrovie

Predbežné zábery priestorov Župného domu dostali tanečníci v predstihu, preto mohli už vopred rozmýšľať o budúcej podobe predstavenia. Naštudovali si barónov životopis, ktorým sa nechali voľne inšpirovať. Nesnažili sa vykresliť realisticky jeho životnú cestu, skôr odkryť motívy jeho vzťahu so ženami a bádaním. „Keďže sme sa rozhodli k spracovaniu pristúpiť z pozície protikladov muža a ženy, snažili sme sa zobraziť tento svet. Chceli sme vyjadriť jeho zápal a fascináciu pre archeológiu, ktorú sme spojili s jeho partnerským a rodinným životom,“ vysvetľuje východiská vzniku performance tanečník a choreograf Radoslav Piovarči.

Postupné kroky pri tvorbe tanečného vystúpenia objasňuje tanečníčka a pedagogička Lucia Bielik: „Najprv sa objavil námet a vybrané časti života, ktoré sme sa rozhodli stvárniť. Potom vznikla štruktúra improvizácie a pohybový materiál, ktorý budeme striedať a hrať sa s ním. Nakoniec musel hudobník reagovať na pomerne nejasné zadanie. Povedali sme mu, že treba doplniť našu pohybovú zložku.“ Hudobník a skladateľ Ján Gonda potom podtrhol výkon tanečníkov experimentálnym spojením akordeónu a elektroniky: „Najdôležitejšie bolo pre mňa zvýrazniť tanečné prvky príbehu. Snažím sa vykresliť vášeň k práci a prepojiť jednotlivé vzťahy s ich charakterom.“

Cesta k slobode a pravdivosti

Historický príbeh Emila Hoenninga získal vďaka pohľadu na barónov milostný život osobnejší charakter. Obsahovú časť približuje tanečníčka Lucia Bielik: „V životopise sme našli tri vzťahové roviny. Prvú vrúcnu s manželkou, ktorá napokon zahynie. Ďalšiu formálnejšiu zo zahraničia skôr ako bytie jeden vedľa druhého. A tretí vzťah so slúžkou sme vnímali ako ten čistý a starostlivý. Snažili sme sa vystúpenie spracovať zrozumiteľne a divácky uchopiteľne vo vzájomných kontrastoch.“

Tanečníci ocenili najmä slobodu, ktorú tento spôsob tvorby prináša. Kreatívny proces v interiéri Župného domu prirovnali k rozbaľovaniu darčekov, kde ich teší najmä objavovanie nových možností priestoru. Dvojica sa pozná od štúdia na konzervatóriu a za posledných 15 rokov absolvovali viacero podobných projektov. Rovnako Ján Gonda nespolupracuje s Luciou prvý raz. Oblasť tanca mu poskytuje široký tvorivý priestor a slobodu: „Pre mňa je to úžasný svet. Niečo čarovné, čo sa dopĺňa s netradičným zvukom môjho netypického nástroja.“

Tanečné divadlo sa v autorskej performance Odkryté prepojilo s prvkami klasického divadla, dynamikou ženského a mužského protikladu rovnako ako fascinujúcou prítomnosť hliny. Tanečníci vytvorili sugestívne napätie na pódiu, kde zotreli aj vďaka rekvizitám hranice medzi ilúziou a skutočnosťou. Divákov donútili sledovať a nasledovať vlastné pohyby a reakcie, a tak sa stať aktívnym tvorcom svojho prežívania. Vtiahli nás do príbehu o Podivnom barónovi, ktorý sa už nikdy nezopakuje.

Petra Martišová