Skorá jar je spätá s lykovcom jedovatým (Daphne mezereum), drobným ružovo kvitnúcim kríčkom, ktorý rastie hojne v listnatých lesoch nášho regiónu. Známy je aj pod viacerými ľudovými názvami, napr. božie drievko, vlčie lyko, vlčie korenie, či divý piepor. Patrí medzi druhy lesného podrastu, ktoré sa zrýchlenou fázou kvitnutia, a to ešte pred olistením stromov, prispôsobili nedostatku svetla, ktorý musia v neskoršom období znášať lesné byliny. Jeho omamne voňajúce štvorpočetné kvety sa rozvíjajú skoro na jar, neskôr sa na vrcholoch konárov vyvinie ružica listov. Plody sú červené dužinaté kôstkovice. Tie sa v minulosti využívali na výrobu kvalitnej maliarskej farby.
Všetky časti rastliny sú jedovaté a napriek tomu, či práve preto, bola oddávna využívaná v ľudovom liečiteľstve. Niektoré mediteránne druhy z rodu lykovec sa používali lekármi už v starovekom Grécku, odporúčal ich aj Hippokrates. Jeho známym všeliekom boli tzv. „knídske zrnká“ – plody lykovca obalené múkou a medom. V ľudovom liečiteľstve sa okrem plodov zberala kôra s lykom, ktoré obsahuje najviac jedovatých kumarínových derivátov (odtiaľ názov lykovec). Liečivo sa používalo na rôzne choroby: tlmilo bolesť zubov, znižovalo krvný tlak, liečilo zápaly a reumu. Spojením liečebných a jedovatých vlastností sa rastlina stala predmetom mnohých ľudových povier. Napríklad vo Švajčiarsku sa plod lykovca dával nenávidenému susedovi do pukliny v nádobe na skladovanie mlieka, aby sa mu po celé leto nepodarilo vyrobiť syr. V Stredozemí sa toxicita lykovca využívala tiež na svojrázny lov rýb.
Lykovec jedovatý je pomerne bežná rastlina, málokto však vie, že v Strážovských vrchoch rastie aj oveľa vzácnejší príbuzný druh – lykovec voňavý (Daphne cneorum). Vyhľadáva suché stráne a presvetlené teplé dubové a borovicové lesy. V našom regióne rastie na Podhraskej lesostepi pri obci Košecké Podhradie. Je to maximálne 30 cm vysoký poliehavý kríček, ktorý kvitne práve v tomto období. Jeho plodom je žltá kôstkovica. Už v minulosti bol vzácny, dnes je veľmi vzácny a ustupuje z existujúcich lokalít. Dôvodom je degradácia stepných biotopov a ich postupné zarastanie krovím a stromami, či už v dôsledku spontánnej sukcesie alebo čo je ešte alarmujúcejšie, umelého zalesňovania. Milovníkom turistiky odporúčame navštíviť Podhradskú lesostep práve v tomto období, pretože obdivovať túto krehkú voňavú krásku je zážitok. Treba pamätať na to, že je to chránená rastlina so spoločenskou hodnotou stanovenou na sumu 300 eur, preto jeho prípadné trhanie alebo vykopávanie skutočne nie je dobrý nápad.
Aby bol výpočet druhov rodu lykovec, ktoré sa vyskytujú na Slovensku úplný, nesmieme zabudnúť na najvzácnejší z nich, slovenský endemit lykovec muránsky (Daphne arbuscula). Rastie výlučne len na skalných stanovištiach na Muránskej planine a nikde inde na svete. Je zároveň treťohorným reliktom (pozostatok z treťohôr, kedy vznikol a pretrval do súčasnosti). Je to chránená rastlina so spoločenskou hodnotou 600 eur.
D. Dúbravková, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici
Grafika: J. Chudovská
Zdroje: botany.cz; drkresanek.sk; Košťál J., 2010: Kvetena. Prírodné krásy Slovenska. Dajama, Bratislava.
