Zbierkovým predmetom mesiaca júl 2023 je citara (lat. citera). Jej rozmery sú 56 cm x 26cm x 6cm. Na ľavej strane má vyrezanú oblú hlavničku a na pravej spevňujúcu hrubšiu stenu. Kovové struny sa nachádzajú na ľavej strane (na hlave) a držia ich napínacie kolíky. Citara je uložená v špeciálnom puzdre. Na vnútornej stene otváracieho veka je štítok výrobcu REINHOLD GEIPEL FABRIK, ailer Arien musik lischer INSTRUMENTEN & SAITEN FLEISCHEN BŐHMEN. To isté značenie je umiestnené aj vo vnútornej časti citary.
Citara je brnkací strunový hudobný nástroj. Už v 18. storočí bol v niektorých európskych krajinách (Írsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko, Nemecko Česká republika) veľmi obľúbený. Tu ho však poznala verejnosť pod inými názvami. Vzhľadom na to, že citara je ľudový hudobný nástroj, vyznačuje sa veľkou variabilitou tvarov. Sú známe citary s korpusom tvaru podlhovastého hranola, citary so zaoblenou rezonančnou skrinkou na jednej strane (salzburský typ), citary so zaoblenou rezonančnou skrinkou na obidvoch stranách, resp. citary s gitarovým korpusom (mittenwaldský typ) a citary so stupňovitým količníkom, ktorý umožňoval použitie až piatich rôznych dĺžok strún.
Modernejšia citara v takej podobe, ako ju poznáme dnes, vznikla v prvej polovici 19. storočia v oblastiach rakúskej časti monarchie či Bavorska a vyvinula sa z ľudového brnkacieho nástroja, akéhosi predchodcu citary. Dodnes sa citary tešia obľube napríklad na južnom Slovensku a medzi dolnozemskými Slovákmi. Vďaka svojej rozšírenosti a ľahkej dostupnosti bola citara na prelome 19. a 20. storočia populárnym nástrojom nenáročného muzicírovania v meštianskych domácnostiach. Dokonca vznikali rôzne citarové spolky a súbory. Na sólovom nástroji sa hrajú rytmicky viazané novšie spevy regrútskych, vojenských a ľúbostných piesní. Významným súdobým hráčom na citaru bol dolnorakúsky virtuóz Johann Petzmayer (*1803, †1884). Záujem o citaru neutícha ani v 21. storočí.
Text: A. Šujanská, grafika: Jana Chudovská, Vlastivedné múzeum v Pov. Bystrici
