Zbierkovým predmetom mesiaca august Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici je trvalý preparát medveďa hnedého (Ursus arctos). Jeho vek sa na základe belavých chlpov okolo krku, ktoré sú považované za znak nedospelosti, odhaduje asi na 1,5 roka. Zaujímavosťou je, že tento medveď zhruba pred tridsiatimi rokmi vystupoval v cirkuse Apollo v Orlovom. Medveďa múzeum nadobudlo kúpou 5.10.1989 od preparátora Mariána Šujanského.
Dermoplastický preparát medveďa hnedého bol spočiatku umiestnený v prírodovednej expozícii v kaštieli v Jasenici. V súčasnosti sa nachádza v stálej expozícii vlastivedného múzea s názvom Prechádzka našou prírodou, ktorá bola pre návštevníkov sprístupnená 9.1.2017 a v roku 2019 bola zmodernizovaná.
Čeľaď medveďovitých zahŕňa najväčšie suchozemské šelmy na svete. Samec môže dosiahnuť hmotnosť až 350 kg, samica je asi o 20 % menšia. Maximálna hmotnosť jedinca medveďa hnedého uloveného na počiatku 20. storočia v Nízkych Tatrách, bola niečo viac ako 300 kg. Jeho poznávacím znakom je svalnatý hrb v oblasti lopatiek. Typickým životným prostredím sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Individuálne teritórium medveďa zaberá 15-30 km². Hranice svojho teritória si značkuje strhávaním kôry na okrajových stromoch. Obe pohlavia žijú, okrem doby párenia, oddelene.
Na rozdiel od väčšiny šeliem sú medvede silne viazané na rastlinnú potravu, preto ich nemožno pokladať za typických mäsožravcov. Živia sa bobuľami, korienkami, ovocím, púčikmi, semenami stromov, väčším hmyzom, zdochlinami aj odpadkami. Niektoré jedince sa špecializujú na mäsitú potravu a strhávajú ovce alebo mladý dobytok pasúci sa na holiach. Okrem toho škodí na včelstvách, pretože med je preň mimoriadna maškrta. Naraz dokáže skonzumovať až 12 kg potravy.
Osobitným javom v živote medveďa je tzv. nepravý zimný spánok – telesná teplota ani tep sa počas neho výrazne neznižujú, samica v tej dobe dokonca rodí svoje mláďatá (január, február). Pri rozmnožovaní hovoríme o tzv. latentnej gravidite. Zárodok sa väčšinu času nevyvíja, vlastná gravidita trvá iba 8 – 10 týždňov. Rodia sa obyčajne dve, zriedkavo aj tri nedokonale vyvinuté mláďatá s hmotnosťou 0,5 kg. S matkou zostávajú až do tretieho roku. Mladé jedince majú pod hrdlom biele škvrny, ktoré do dvoch rokoch miznú.
Medveď nemá okrem človeka prakticky nijakých prirodzených nepriateľov. Dožíva sa okolo 25 rokov, v zajatí o čosi viac. Regulátorom jeho populačnej dynamiky je vysoká úmrtnosť mláďat. V období po druhej svetovej vojne boli na našom území stavy medveďov veľmi nízke (asi len 20 jedincov) a hrozilo mu úplné vyhynutie. Už v roku 1932 bola uzákonená jeho celoročná ochrana a na jeho lov je potrebné udelenie výnimky Ministerstva životného prostredia. Na území Slovenska sa jeho početnosť odhaduje okolo 700-900 kusov. V súčasnosti sa medveď hnedý vyskytuje na celom území CHKO Strážovské vrchy. V Súľovských vrchoch je jeho výskyt zriedkavejší ako v Strážovských vrchoch. V Javorníkoch sa medveď donedávna vyskytoval len sporadicky.
Pri stretnutí s medveďom je na mieste opatrnosť a zdravý rešpekt. Najlepšia je prevencia. Vyhýbajte sa pohybu po území v súmračných hodinách večer a nad ránom, kedy je aktivita medveďa najväčšia. Pohybujte sa len po vyznačených chodníkoch, upozorňujte na svoju prítomnosť, ale bez zbytočného hluku. Postačuje sem tam odkašľať alebo si pospevovať, prípadne ak nie ste sami, môžete viesť tichý rozhovor. Vyhýbajte sa húštinám či uhynutým zvieratám. Psa je nutné viesť na vôdzke.
V súčasnosti sa vo fonde Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici nachádza 128 taxónov stavovcov. Zbierku tvoria v prevažnej miere dermoplastické a tekutinové preparáty, ale aj osteologický materiál, trofeje a kože.
Mgr. Paulína Prengelová,
zoologička Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici
