Pred 40. rokmi bola v Púchove slávnostne otvorená Základná škola na Ulici budovateľov, dnes známa pod menom ZŠ Gorazdova. V piatok 21. októbra sa konala v priestoroch školy oslava jej štyridsiatky.
Na slávnosť boli pozvaní okrem dnešných a bývalých zamestnancov aj zástupcovia zriaďovateľa školy – primátor Rastislav Henek, viceprimátor Roman Hvizdák a Viera Češková poverená vedením Oddelenia školstva a sociálnych vecí MsÚ Púchov. V kultúrnom programe žiaci školy hosťom recitovali, spievali, tancovali a zahrali hudobné skladby pre akordeón, klavír a saxofón. S príhovormi vystúpili súčasná riaditeľka školy Viera Flimmelová a aj prvá riaditeľka školy Emília Šipulová. Primátor mesta zablahoželal škole k jubileu, pochválil prácu učiteľov a výsledky žiakov. Prisľúbil škole nové okná a zateplenie fasády, ktoré mesto plánuje dať do rozpočtu na budúci kalendárny rok. Dojemná situácia vznikla, keď s dnešnou riaditeľkou vystúpila jej bývalá triedna učiteľka Mária Strmenská a spolu si poďakovali a vyslovili vzájomné uznanie a úctu. Po oficiálnej časti nasledovalo občerstvenie a voľná zábava až do noci. Bývalí i dnešní učitelia a nepedagogickí zamestnanci pri premietaní starých fotiek a prezeraní školských kroník mali na čo spomínať.
Z príhovoru riaditeľky školy Viery Flimmelovej:
Takmer polovička môjho života je spojená s touto školou – pri jej otváraní 24. septembra 1976 som bola jej šiestačkou, neskôr učiteľkou a teraz som jej riaditeľkou. Aj keď si už nedokážem vybaviť vôňu jej novoty pred 40–timi rokmi, pokúsim sa aspoň porovnať v čom vidím rozdiely.
Vtedy sme mali „Budovateľku“, teraz máme „Gorazdku“. V celej škole sme nemali žiadny počítač, ani interaktívnu tabuľu či tablety. Mali sme len obyčajné tabule s klasickými kriedami. Neučili sme sa geografiu a biológiu, ale zemepis a prírodopis. Prváci mali zrkadielko, dnešní majú hneď žiacku knižku. Vedeli sme „gavariť pa rusky“, dnes vedia deti „speak in english“. Na telesnú výchovu sme mali všetci jednotné biele tričká a väčšina z nás nielenže cvičila, ale telesnú mala aj rada. Robili sme referáty na papier, dnes robia deti prezentácie v power pointe. Skákali sme na chodbách gumu, oni hrajú kiny a pogy, zbierali sme známky a odznaky, dnešné deti zbierajú kartičky hokejistov z NHL. V škole sme sa cez prestávky skôr navzájom rozprávali, než by každý sám počúval hudbu cez slúchadla zo svojho mobilu.
Najdôležitejšia úloha školy, resp. nás učiteľov, sa ale ani po celé tie desiatky rokov nezmenila. Naučiť žiakov čítať, písať, počítať, vedieť sa orientovať v mape, poznať najdôležitejšie letopočty z histórie, ovládať fyzikálne vzorce a chemické značky, skloňovať, časovať, a že slová PROSÍM a ĎAKUJEM majú stále tú istú váhu. Za 40 rokov, sme toto všetko dokázali naučiť 3 685 absolventov. Dnes sú z nich lekári, právnici, inžinieri, remeselníci, predavačky, kuchárky, upratovačky, ale i učitelia, ktorí pôsobia na tejto škole. Pevne verím, že tak ako my si pamätáme svojich žiakov, oni si pamätajú meno aspoň jedného svojho učiteľa, ktorý ich v živote učil, ktorý ich v živote formoval. V mojom živote bola takouto pani učiteľkou Marienka Strmenská, ktorá bola nielen mojou triednou pani učiteľkou, ale dokázala vo mne objaviť a rozvinúť aj športové nadanie. Chcela by som sa jej pri tejto príležitosti poďakovať.
Počas 40-ročnej histórie v škole pracovalo a žiakov formovalo 153 pedagogických a 72 nepedagogických zamestnancov, na ich čele stálo niekoľko riaditeľov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj školy, za čo im patrí vďaka. Mňa osobne s každým z nich spája niečo iné. Mojou prvou riaditeľkou na tejto škole bola Emília Šipulová, od ktorej mám podpísané vysvedčenie od šiesteho po ôsmy ročník. Laco Horňák bol riaditeľom, ktorý ma prijímal do práce na tejto škole ako učiteľku a Igor Chovanec bol riaditeľom, ktorý mi odovzdával v roku 2002 riaditeľské žezlo.
Z tohto miesta by som chcela kyticou vďaky oceniť ešte jednu pani učiteľku, ktorá je rekordérkou tejto školy. Je ňou Marika Segešová, ktorá tu strávila neuveriteľných 39 rokov a jej rukami prešlo nespočetné množstvo žiakov.
Prajem tejto škole v budúcich rokoch veľa, veľa žiakov, vynikajúcich učiteľov, vychovávateľky i nepedagogických zamestnancov akí tu boli a sú tu i dnes. Chcem poďakovať všetkým mojim kolegom, ktorí sa starostlivo podieľali na príprave tejto krásnej oslavy. A budove školy – keďže je ženského rodu – prajem, aby sa čoskoro mohla obliecť do nových šiat. Myslím, že už ich potrebuje.
-sf-
