Vo štvrtok 23. 7. 2020 zorganizovalo Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici dva workshopy modrotlače so známym modrotlačiarom Petrom Trnkom.
V úvode stretnutia oboznámila prítomných účastníkov s historickými súvislosťami modrotlače na Slovensku etnologička P. Rágulová. Modrotlač nie je slovenské špecifikum, ale je to starobylá technológia farbenia látok známa aj inde vo svete. Na farbenie látok využíva farbivo extrahované z rastliny Indigofera tinctoria (True Indigo), vyskytuje sa najmä v orientálnych krajinách. Odtiaľ sa v stredoveku od 16. storočia začalo indigo dovážať do západoeurópskych krajín. Postupne v 17.-18. storočí vznikajú farbiarske cechy aj v Uhorsku.
Veľký rozmach modrotlač zažívala od 2. polovice 19. storočia do 1. polovice 20. storočia. Vtedy boli modrotlačové dielne v každom väčšom slovenskom meste. V druhej polovici 20. storočia nastal postupný útlm domáceho farbenia látok, konkurenciou sa stali veľké textilné závody, produkujúce veľké množstvá látok za prístupnejšie ceny pre spotrebiteľa. Dielňa v Púchove bola najdlhšie aktívna modrotlačová dielňa na Slovensku. Počiatky dielenskej produkcie modrotlače siahajú do 19. storočia v obci Záriečie. Jej prvým majiteľom bol Jozef Bednárik. Nakoľko nemal mužského potomka, zanechal tajomstvá svojho remesla Trnkovcom. Tí presťahovali dielňu priamo do Púchova na prelome storočia. Známymi púchovskými modrotlačiarmi sa stali Jozef, Alojz a Stanislav Trnkovci.
Súčasťou workshopov bola aj niekoľkohodinová praktická časť pod odborným vedením Petra Trnku. Peter Trnka je vnuk púchovského modrotlačiara Stanislava Trnku z Púchova. Začal s modrotlačou v roku 2010 v Ivanke pri Dunaji. Študuje priemyselný dizajn na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a spolu s Matejom Rabadom je známym popularizátorom modrotlače na Slovensku. Účastníkom workshopu vysvetlil a ukázal spôsob potláčania látky špeciálnom rezervou – papom. Následne si účastníci sami potlačili látku pomocou ručných modrotlačových foriem. Po usušení papu sa vzorovaná látka niekoľkokrát ponárala do indigového roztoku. Po nasiaknutí látky indigom nasledoval proces prirodzenej oxidácie farbiva na voľnom vzduchu. Výsledkom bolo zmodranie látky. Po fixácii modrého odtieňa sa látka preprala v roztoku kyseliny sírovej za účelom odstránenia pôvodného papu. Po odstránení rezervy vynikli na modrej látke biele potlačené vzory.
Workshopy prebiehali v príjemnej atmosfére, plnej tvorivých nápadov i zvedavých otázok. Účastníci si pozreli aj aktuálnu múzejnú výstavu Od šúpolia k umeniu, prezentujúcu tvorbu považskobystrickej šúpolienkárky Sone Belokostolskej. Umelkyňa využíva na vyjadrenie ľudových odevných tradícií aj prvky modrotlače. Lektorský výklad výstavy poskytol jej kurátor Jozef Mihálik. Kurzu modrotlače sa v dvoch časových blokoch zúčastnilo 25 osôb.
Zdroj: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici
