Názov vodného diela pri obci Nosice – Priehrada mládeže (PM) sa odvodil od najpočetnejšej skupiny pracujúcich na tejto stavbe. Politické vedenie krajiny sa rozhodlo využiť PM na výchovu odborných a politických kádrov pre stavebníctvo a priemysel z radov mládeže. V prvom rade tu bola snaha rozvíjať poznatky a skúsenosti, ktoré sa nadobudli pri práci s mládežou na Trati mládeže v rokoch 1948 – 1949.
Brigádnici, robotníci a klerici
Prvou skupinou pracujúcou na PM bola mládež ako brigádnická nekvalifikovaná pracovná sila vo veku od 15 rokov, ktorej nábor sa vykonával najmä na území západného Slovenska, a to hlavne v blízkom i vzdialenejšom okolí výstavby priehrady. Druhou skupinou boli robotníci, zamestnávaní na stavbe ako trvalá a kvalifikovaná pracovná sila v pozíciách murárov, tesárov, klampiarov, strojárov, betonárov a iných. Nábor takýchto pracujúcich na území celého ČSR zabezpečoval Hydrostav. Do pozície kvalifikovaných pracovných síl neskôr prechádzali aj niektorí brigádnici, ktorí nadobudli požadované skúsenosti a zručnosti. Tretiu skupinu tvorili politickí väzni a klerici vyhnaní z kláštorov počas Akcie K (kláštory). Tí boli na PM poslaní na „prevychovanie“.
Nedostatok pracovných síl
Hoci sa na výstavbe PM celkovo podieľalo viac ako 55 000 brigádnikov, v priebehu rokov 1950 – 1958 stavba neustále zápasila s nedostatkom pracovných síl a problémami pri organizácii práce. Hlavnou príčinou nedostatku pracovných síl bola veľká stavebná činnosť v kraji (výstavba vodného diela Krpeľany – Sučany a priehrady na Orave), pre ktorú nebol nábor pracovných síl úspešný. Najväčší počet brigádnikov z radov mládeže sa dosahoval v letných mesiacoch preto, lebo veľká časť brigádnikov bola študujúca mládež. Počet pracujúcich ovplyvňovali i sezónne poľnohospodárske práce na agrárnom Slovensku. Problémy s nedostatkom pracujúcich na stavbe PM sa prejavili v meškaní budovania jednotlivých častí vodného diela, ako aj stavieb, ktoré s ním úzko súviseli. Optimizmus, s ktorým sa táto stavba zahajovala, postupne upadal.
Tvrdý režim, kultúra a šport
Začiatkom roku 1950 nastúpili na PM prví brigádnici, ktorých úlohou bolo vybudovanie ubikácií a pracovísk pre brigády, ktoré majú prísť v nasledujúcich mesiacoch. Vybudovala sa robotnícka kolónia pre 600 robotníkov (dnešné Kúpele Nimnica). Mnoho brigádnikov získalo popri zamestnaní aj stredoškolské vzdelanie a absolvovalo rôzne kvalifikačné kurzy. Medzi kolektívmi i jednotlivcami sa využívalo „socialistické súťaženie“, ktoré malo ovplyvňovať výkony pracovníkov a plnenie výrobných úloh. Podľa denného režimu vstávali pracovníci o 5.30, nasledovala rozcvička, o 6.00 raňajkovali, o 7.00 vztyčovali vlajku pred táborom a spievali hymnu demokratickej mládeže, od 7.30 do 16.00 tvrdo pracovali. Na obed bola vyhradená poludňajšia polhodinka, počas ktorej sa podával kúsok chleba so syrom alebo salámou. Až po príchode z pracovísk sa podávalo do vojenských šálok niečo varené a teplé. Na stavbe PM sa mládež venovala i mimopracovnej činnosti, tá sa využívala na politickú, kultúrnu, zdravotnícku, telovýchovnú a športovú aktivizáciu. Nad tábormi a údolím sa postavilo javisko, ktoré slúžilo ako amfiteáter. Zdravotná výchova sa zameriavala najmä na osvetu o zásadách správnej hygieny a starostlivosti o svoj organizmus a prevenciu. Voľný čas využívali mladí ľudia aj na telovýchovu a šport, preto bol vybudovaný športový štadión. Jeho plocha sa využívala napríklad pri súťažiach v ľahkej atletike, futbale, basketbale a volejbale. Taktiež sa mládežníci mohli zapojiť do branného behu, streľby a plávania, na ktorého účely bol postavený na Váhu provizórny bazén. Dokonca futbalové družstvo „Tatran Priehrada mládeže“ hralo pravidelnú ligovú súťaž.
P. Makyna
