Publikácia na 98 stranách v 7 kapitolách vo forme grafov a zaujímavých vizualizácií prezentuje život v ôsmich krajoch SR počas roka 2021 v kontexte vývoja predošlých štyroch rokov. Prináša 35 ukazovateľov a stovky údajov z oblastí ako demografia, práca, chudoba, zdravie, či cestovný ruch.
Okrem iného poskytuje informácie o tom, ako sa v regiónoch zmenil podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva, ako sa zmenila návštevnosť či tržby v ubytovacích zariadeniach, v ktorých krajoch rástla mzda najrýchlejšie, či ktorý región čelil najvyššiemu úbytku obyvateľstva. Publikácia tiež prináša vybrané ukazovatele o chudobe v regiónoch Slovenska. Pre hodnotenie vývoja obyvateľstva a pre porovnávanie krajov boli použité hrubé miery prepočítané na 10 000 obyvateľov. Ku koncu roka 2021 mala Slovenská republika 5,43 mil. obyvateľov.
Celkový prírastok obyvateľstva, ktorý predstavuje súčet prirodzeného a migračného prírastku dosiahol v roku 2021 v prepočte na 10 000 obyvateľov zápornú hodnotu takmer 27 osôb. Do roku 2020 počet obyvateľov ešte rástol, pričom v kladných hodnotách ho v roku 2020 držal iba migračný prírastok. Do roku 2019 sa na celkovom prírastku vo významnej miere podieľal aj prírastok prirodzený (rozdiel medzi živonarodenými a zomretými), od roku 2020 však nastal vplyvom pandémie nového koronavírusu prirodzený úbytok obyvateľstva.
Hrubá miera celkového prírastku zaznamenala zmeny hodnôt aj v jednotlivých krajoch. Záporné hodnoty v roku 2021 dosiahlo sedem z ôsmich krajov. Celkový úbytok sa pohyboval od -74 osôb na 10-tisíc obyvateľov v Banskobystrickom kraji po takmer 12,3 osôb v Trnavskom kraji. Iba Bratislavský kraj si udržal rast celkového prírastku, a to na úrovni 57,9 osôb na 10 000 obyvateľov, medziročné tempo rastu sa však v roku 2021 výrazne zmiernilo. Z grafické- ho vyjadrenia je vidieť, že tri kraje dlhodobo vykazujú celkový úbytok obyvateľstva (Banskobystrický, Nitriansky a Trenčiansky kraj). Ďalšie tri kraje, Trnavský a obidva východoslovenské kraje, zaznamenali celkový úbytok obyvateľstva prvýkrát v roku 2021.
Prirodzený prírastok obyvateľstva (rozdiel medzi živonarodenými a zomretými) sa na úrovni Slovenska udržal do roku 2019. Od roku 2020 bola vplyvom pandémie zaznamenaná hrubá miera prirodzeného úbytku na úrovni -31 osôb na 10 000 obyvateľov, pričom medziročne sa tempo poklesu zvýšilo.
Prirodzený úbytok obyvateľstva nastal v šiestich krajoch. Najvyššia hrubá miera prirodzeného úbytku na 10 000 obyvateľov bola v roku 2021 v Nitrianskom kraji (-66,8 osôb), ďalej nasledovali Banskobystrický, Trenčiansky a Trnavský kraj. Tieto štyri kraje vykazovali úbytky počas posledných piatich rokov. V Žilinskom a Košickom kraji zmena prirodzeného prírastku na úbytok nastala iba v roku 2020, resp. 2021. Hrubé miery prirodzeného prírastku ešte zostali v dvoch krajoch, v Bratislavskom a Prešovskom kraji, avšak ich hodnoty v roku 2021 zaznamenali výrazný pokles (1,2 resp. 0,7 osoby na 10-tisíc obyvateľov).
Z pohľadu prírastku migračného (rozdiel medzi prisťahovanými a vysťahovanými) hodnota tohto ukazovateľa v roku 2021 medziročne klesla, hrubá miera migračného salda sa v prepočte na 10 000 obyvateľov znížila z 8 na 4,3 osoby.
Najvýraznejší migračný prírastok dlhodobo zaznamenáva Bratislavský kraj, ktorý v roku 2021 dosiahol hrubú mieru 56,7 osoby na 10 000 obyvateľov, čo bola však výrazne nižšia hodnota v medziročnom porovnaní a tiež v porovnaní s rokom 2019, kedy dosiahol najvyššiu hodnotu za posledných päť rokov (118,7 osôb na 10 000 obyvateľov). Druhú najvyššiu hrubú mieru migračného prírastku mal Trnavský kraj (28,6 osôb na 10 000 obyvateľov), v ktorom sa hrubá miera naopak medziročne zvýšila a bola zároveň najvyššia od roku 2017. Ostatné kraje sú dlhodobo migračne stratové. Najvyšší migračný úbytok zaznamenávali Banskobystrický a Prešovský kraj, v roku 2021 predstavoval v oboch krajoch hrubú mieru zhodne 16,4 osôb na 10 000 obyvateľov.
V roku 2021 sa narodilo spolu 56 565 detí, čo bolo o 1 404 detí (2,4 %) menej ako v roku 2017. V období rokov 2017-2021 živorodenosť do roku 2020 klesala, v roku 2021 mierne stúpla a do- siahla hrubú mieru 104 osôb na 10 000 obyvateľov. Najviac živonarodených detí v absolútnom počte a taktiež v prepočte na 10 000 obyvateľov bolo v Prešovskom kraji (9 936 detí, 123 detí na 10 000 obyvateľov). Najnižšiu mieru živorodenosti dosiahol Nitriansky kraj (89 osôb na 10 000 obyvateľov). Bratislavský kraj síce dosahoval v roku 2021 druhú najvyššiu hrubú mieru živorodenosti, ale ako jediný kraj zaznamenal nielen jej medziročný pokles, ale aj v po- rovnaní s rokom 2017.
V sledovanom období 2017-2021 bol ročný priemer počtu zomretých do roku 2019 približne 53,8 tis. osôb, od roku 2020 počet zomretých vplyvom pandémie vzrástol a v roku 2021 dosiahol 73,5 tis. osôb, čo predstavovalo 135 osôb na 10 000 obyvateľov. V roku 2021 zaznamenal najvyššiu mieru úmrtnosti Nitriansky (156 osôb na 10 000 obyvateľov) a Banskobystrický kraj (152 osôb na 10 000 obyvateľov), najnižšiu Bratislavský kraj (112 osôb na 10 000 obyvateľov).
Stredná dĺžka života pri narodení klesla v priebehu rokov 2017-2021 u mužov o 2,6 roka, u žien o 2,2 roka. K najvýznamnejšiemu poklesu došlo v roku 2021, kedy sa vplyvom pandémie zhoršili úmrtnostné pomery. U mužov dosiahla 71,2 roka a u žien 78,1 roka. V krajoch klesla v sledovanom období stredná dĺžka života ako u mužov tak aj u žien. Mužom klesla najvýraznejšie v Prešovskom a Trenčianskom kraji, zhodne o 0,9 roka. U žien najvýraznejší pokles zaznamenal Žilinský kraj (o 1,2 roka) a Košický kraj o 1 rok.
V štruktúre obyvateľstva podiel osôb v produktívnom veku (15-65 rokov) klesol na Slovensku v sledovanom období 2017-2021 o 2,3 p. b. V krajoch bola situácia podobná, keď pokles zložky zaznamenali všetky kraje, a to od -1,8 p. b. v Bratislavskom po -2,9 p. b. v Trenčianskom kraji. Najnižší podiel v rámci krajov má dlhodobo Bratislavský kraj, v roku 2020 bol podiel obyvateľstva v produktívnom veku dokonca pod 65 %, avšak ako jediný v roku 2021 zaznamenal mierne zvýšenie o 0,6 p. b. na 65,2 %. Rozdiely medzi krajmi nie sú však veľké, najvyšší podiel mal Žilinský kraj (67,4 %).
Podiely ostatných dvoch zložiek sa v štruktúre obyvateľstva počas posledných piatich rokov tiež mierne menili. Podiel detskej zložky (0-14 rokov) sa v rokoch 2017-2021 kontinuálne zvyšoval a vzrástol celkovo o 0,5 p. b. V rámci krajov najväčší rast zaznamenal Trenčiansky kraj (o 0,7 p. b.), avšak najvyšší podiel detskej zložky mal v roku 2021 Prešovský kraj (18,4 %). Podiel osôb v poproduktívnom veku (65 a viac rokov) neustále rastie a v roku 2021 mal na Slovensku hodnotu 17,4 %. Najviac obyvateľov v po- produktívnom veku žilo v Trenčianskom (19,3 %) a Nitrianskom kraji (19 %).
Počas roka 2021 bolo uzavretých 26 350 manželstiev, čo bolo o 4 959 manželstiev (o 15,8 %) menej ako v roku 2017. Do roku 2020 mala sobášnosť klesajúcu tendenciu, v roku 2021 stúpla a dosiahla hrubú mieru 48,4 sobáša na 10 000 obyvateľov. V krajoch bolo najviac sobášov v Prešovskom (4,4 tis.) a Žilinskom kraji (3,6 tis.). V oboch krajoch bola v roku 2021 zároveň aj najvyššia hrubá miera sobášnosti, v Prešovskom kraji dosiahla 55 sobášov a v Žilinskom kraji 52 sobášov na 10 tisíc obyvateľov. Najnižší počet uzavretých sobášov bol v Trnavskom kraji (2,6 tis.), ale najnižšiu hrubú mieru sobášnosti dosiahol Košický kraj (44,7 sobášov na 10 000 obyvateľov) spolu s Nitrianskym (44,8 sobášov na 10 000 obyvateľov).
V rokoch 2017-2021 sa priemerný vek snúbencov pri sobáši zvýšil u mužov o 1,1 roka na 35 rokov, u žien zhodne o 1,1 roka na 32,1 roka. V krajoch dosahovali v roku 2021 najvyšší sobášny vek snúbenci v Bratislavskom kraji, muži sa sobášili vo veku 37,1 roka a ženy vo veku 34,4 roka. V porovnaní s rokom 2017 bol však najvýraznejší nárast sobášneho veku v Trnavskom kraji, u mužov o 1,7 roka, u žien o 1,6 roka. Najmladší snúbenci sa sobášili v Prešovskom kraji, u mužov vo veku 31,7 roka, u žien vo veku 29,1 roka.
Za obdobie rokov 2017–2021 sa krivka rozvodovosti v absolútnych hodnotách vyznačuje vyrovnaným vývojom až do roku 2020, kedy počet rozvodov aj následkom pandémie klesol z 9,5 tis. na 8,3 tis. rozvodov, čo v roku 2021 predstavovalo 15 rozvodov na 10 000 obyvateľov. Z regionálneho hľadiska najnižšiu hrubú mieru rozvodovosti v roku 2021 dosahovali kraje východného Slovenska, Prešovský kraj 12 rozvodov a Košický kraj 13,2 rozvodov na 10 000 obyvateľov. Najvyššia rozvodovosť bola v Trnavskom kraji (18,4 rozvodu na 10 000 obyvateľov) a v Trenčianskom kraji (17,3 rozvodu na 10 000 obyvateľov).
Publikáciu Štatistika v regiónoch: Kraje v číslach 2022 si prečítajte TU.
Zdroj: Štatistický úrad SR
