V roku 2024 si Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici pripomína okrúhly 40. rok od svojho založenia, čo ho radí k jedným z najmladších regionálnych múzeí na Slovensku. Inštitúcia vždy plnila a dodnes činorodo plní všetky zákonom predpísané muzeálne činnosti, medzi ktoré patrí v prvom rade tvorba zbierkového fondu, odborné spracovanie, reštaurovanie, konzervovanie zbierok a vedecko-výskumná činnosť. Vlastivedné múzeum je počtom zamestnancov aj priestormi, v ktorých sídli, neveľká kultúrna inštitúcia. Tento nedostatok vie však plne vyvážiť kvalitnou prácou, výsledkami a rôznorodými, pre verejnosť príťažlivými, aktivitami a podujatiami. Odborní pracovníci vykazujú bohatú publikačnú, edičnú, projektovú a výstavnú činnosť.
Touto cestou by sme sa pri príležitosti jubilejného výročia múzea radi poďakovali všetkým priaznivcom, partnerom, ale najmä darcom a prispievateľom, ktorí obohacujú naše zbierkové fondy novými akvizíciami a prispievajú tak k zachovávaniu regionálneho kultúrneho dedičstva.
Prierez dejinami Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici
Prvé predpoklady pre jeho vznik položili zamestnanci Okresnej pamiatkovej správy. Už 29. marca 1983 schválil zriadenie múzea Okresný národný výbor v Považskej Bystrici a následne bolo formálne zriadené dňom 1. januára 1984 pod oficiálnym názvom Okresné múzeum Považská Bystrica so sídlom v Orlovom. Zriaďovateľom a poskytovateľom finančných prostriedkov na chod múzea bol Odbor kultúry Okresného národného výboru v Považskej Bystrici. Múzeum slávnostne otvorilo svoje brány 30. apríla 1984. Výstavné priestory sa nachádzali na prízemí zrenovovaného Orlovského kaštieľa a poschodie slúžilo ako reprezentačný priestor Považských strojární. Okresné múzeum Považská Bystrica sa 1. januára 1985 premenovalo na Vlastivedné múzeum Považská Bystrica. Istý čas nieslo názov aj Považské múzeum v Považskej Bystrici, no od roku 1999 sa ustálil názov Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici – Orlovom a od 1. apríla 2002 sa jeho zriaďovateľom stal Trenčiansky samosprávny kraj. Múzeum sídlilo v kaštieli v Orlovom dvadsať rokov (1984-2004). V máji 2005 bolo múzeum premenované na súčasný názov Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici. V rovnakom roku 2005 získalo vlastivedné múzeum od Obecného úradu v Jasenici dlhodobý symbolický prenájom priestorov kaštieľa v Jasenici na expozičnú a výstavnú činnosť, zvyšok pracoviska sídlil v dnešnom Hoteli Podhradie, v bývalej budove JRD v Považskom Podhradí. Od júna 2006 bolo sídlo múzea (teda prevažne administratívne priestory) v Považskej Bystrici na Ulici odborov 244/8 v budove Strednej zdravotníckej školy v Považskej Bystrici. Od roku 2014 do súčasnosti sídli múzeum pod jednou strechou so Strednou priemyselnou školou v Považskej Bystrici, kde má zriadenú výstavnú miestnosť, časť depozitárov a kancelárie.
Za dobu svojej existencie sa vo vedení múzea vystriedalo viacero riaditeľov. Tým prvým sa stal Mgr. Teodor Kohút. Vo funkcii zotrval do roku 1990. Po ňom nasledoval Anton Janík, ktorého vystriedala v roku 1999 PhDr. Viera Praženicová. Od roku 2014 až do súčasnosti je riaditeľkou vlastivedného múzea Mgr. Petronela Rágulová, PhD.
V súvislosti s prvopočiatkami vlastivedného múzea nemožno nespomenúť významného slovenského etnológa PhDr. Milana Kiripolského (1946 – 1999), ktorý stál pri budovaní fondu etnografie a prvé zbierkové predmety v spomenutom fonde pochádzajú práve z jeho terénnych zberov. Veľmi vzácne sú aj zbierky ľudového odevu a modrotlačové formy z dielne rodiny Trnkovcov z Púchova.
Fond botaniky a zoológie zahŕňa pestré spektrum ukážok fauny a flóry z celého považskobystrického regiónu. Z cenných zbierok je určite nutné vyzdvihnúť herbárovú kolekciu prof. Gejzu Runkoviča (1911 – 2005), ktorý sa právom považuje za ochrancu prírody a znalca fauny a flóry stredného Považia. Aj v dôchodkovom veku zostal verný svojej celoživotnej záľube – botanike. Aktívne sa venoval ochrane prírody a bohatej publikačnej činnosti.
Zbierkotvorná činnosť múzea pokrýva región okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Medzi najvýznamnejšie zbierky možno zaradiť kolekciu motocyklov, ktoré boli vyrobené v priemyselnom závode Považské strojárne, vďaka ktorým sa stalo mesto známym nielen vo vtedajšom Československu, ale aj v zahraničí. Vo fonde histórie sa nachádza niekoľko vzácnych obrazov slávneho maliara a zakladateľa slovenského nadrealizmu Imra Weinera-Kráľa, ktoré múzeu darovala jeho manželka Irena Blühová v 80. rokoch 20. storočia. Vo svojich dielach sa zameriaval na motív krajiny, rodiska a oslavoval krásu ženy. Aj jeho zásluhou sa zachovali vizuálne podobizne mesta Považská Bystrica pred masívnou socialistickou prestavbou. K zaujímavým a vzácnym zbierkam vo fonde histórie patria napríklad aj koče, pohrebný voz, brička a sane
Orlovský kaštieľ ako sídlo vlastivedného múzea (1984 – 2004)
Veľmi dôležitú úlohu v existencii múzea zohral aj kaštieľ v mestskej časti Orlové. Vtedajšími muzeálnymi expozíciami a putovnými výstavami sa verejnosti sprístupnili nielen zbierkové predmety, ale aj samotné priestory kaštieľa – prízemie a interiér na poschodí. Na prízemí Orlovského kaštieľa bola umiestnená expozícia archeológie (vývin pravekého a slovanského osídlenia regiónu do zániku Veľkej Moravy) a prírodovedná expozícia, rozdelená na tri celky – botanický, geologický a zoologický. Expozícia národopisu sa zaoberala rozličnými témami – ľudový odev regiónu, poľnohospodárstvo, remeslá (košikárstvo, súkenníctvo, kolárstvo, drevorubačstvo, šindliarstvo), svoje zastúpenie tu mala aj modrotlačová dielňa rodiny Trnkovcov z Púchova. Neoddeliteľnou súčasťou výstavných priestorov bola aj špeciálna expozícia o vzniku a vývoji Považských strojární, ktorých produkcia bola celosvetovo známa. Na poschodí sa nachádzala samostatná expozícia Civitas Bistrichiensis, ktorá dokumentovala vznik a postupný vývoj mesta Považská Bystrica. Pravidelne sa v interiéri a exteriéri kaštieľa konali rozmanité podujatia, tešiace sa bohatej návštevnosti.
K významným návštevníkom múzea priestoroch Orlovského kaštieľa sa radí napr. prezident Slovenskej republiky Michal Kováč s manželkou (1993), predseda vlády SR Jozef Moravčík, minister kultúry Milan Kňažko, či Vladimír Mečiar.
Dominika Kukučová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici
