Hradisko
Nad vrátami do doliny bralo,
akoby sa niečo stalo,
jeho vyčítavá tvár,
slov zakričať chce pár.
Prestaňte byť krutí,
nestŕhajte zo mňa šaty,
ešte včera vtákov spevom znelo,
dnes už skaličené moje telo.
Rozdrvili ste mi pľúca,
do žíl sypete mi plasty,
mraky plačú od ľútosti,
svet sa vo mne rúca.
Netúžim byť chvíle svedkom,
keď do tmy ponorí sa všetko,
smiech, slzy, život, nádej, sny,
šťastie neskúšajte premárniť.
Milión rokov vládnem v tomto svete,
kto však túži po odvete,
odpoveď mám jedinú.
Si tu iba hosť,
v mojich silách povedať je dosť,
prosím, nedávaj mi príčinu !!!
Autor: Jaroslav Martiš
Foto: Lukáš Fialka
