Tam, kde ležia oba vozy
Ak sa po oblohe so mnou zvezieš,
od radosti zažiarim,
zoberiem ťa nahor k sebe,
na hviezdu ťa premením.
Usteliem ti biely oblak,
uložím ťa v jeho strede,
v mokrú vločku premením sa,
patriť budem iba tebe.
Chvíľu budem poletovať
len tak ľahko v povetrí,
vysaješ ma smädným telom,
ja to tvoje roztopím.
Ukryjem sa pod viečkami
premením na drobné slzy,
každý večer zalesknú sa,
tam kde ležia oba vozy.
Autor: Jaroslav Martiš
Foto: Lukáš Fialka
