Dňa 30.3.2023 sa v priestoroch Divadla v Púchove uskutočnila vernisáž k výročiu sochára Jaroslava Martiša. Medzi stovkou hostí svojou účasťou akciu podporila primátorka mesta Púchov Katarína Heneková.
Názov výstavy Podoby ženy prezrádza, že sa autor nechal inšpirovať reálnymi ženami vo svojom okolí a ich úlohou v živote jednotlivca a v kultúre. 10 sôch reprezentovalo 10 vlastností ženy vo vzájomných protikladoch so symbolikou pentagramu. Výstavu hodnotí Jaroslav Martiš: „V Divadle vystavujem samostatne po piatich rokoch. Predchádzajúce obdobie poznačili tragická smrť môjho priateľa Jirku Kubelku i radostné narodenie troch vnúčat. Cítil som potrebu vyjadriť sa k medziľudským vzťahom aj vojnovému konfliktu s tým, že výtvarné umenie dovoľuje nechať niektoré moje myšlienky nedopovedané.“
Na úvod si hostia pozreli video, ktoré im predstavilo sochára z umeleckého a osobného pohľadu. Výstavu ozvláštnil rozhovor s umelcom, ktorý predstavil východiská svojej tvorby, aj budúce plány. Okrem sôch mohli návštevníci nahliadnuť do sochárovho súkromia prostredníctvom fotografií a zároveň objaviť zatiaľ nepublikované návrhy projektov. Na mieste bolo možné zakúpiť aj poslednú knihu autora V detskej ambulancií, ktorej vznik podnietila profesia jeho manželky a príhody vnúčat.
„Vernisáž sme sa snažili uviesť v menej formálnom duchu. Chceme prilákať na tento typ podujatí ľudí, ktorí nemali doteraz príležitosť nájsť si cestu k umeniu. Som veľmi rád, že si prišli pozrieť výstavu moji kamaráti a podporovatelia. Bez nich by nemala moja tvorba zmysel,“ vysvetľuje odlišnú koncepciu vernisáže sochár.
Petra Martišová
Víla, či čarodejka?
V pondelok víla,
v utorok čarodejka,
pre rodinu dom,
pre prírodu strom,
v lete chládok dáva,
v zime drevo, ktoré horí,
pre umelca obraz, socha,
pre zblúdencov maják v mori.
Tu i tam si, všade,
divné mi je teda,
prečo stratila sa veta,
bez teba žena nebolo by sveta,
bez teba nebola by noc,
bez noci zas deň,
zanikol by sen
a s ním prepáčte mi,
smiem?
Vziať vás do náručia túžim pani,
ukázať vás slnku, ba i hviezdam,
že ste ten tvor,
čo sa nikdy nevzdá,
že ste vždy a všade to,
čo my chceme,
že ste cesta,
ako prežijeme.
Jaroslav Martiš
Foto: Slavomír Flimmel
