Malebná dedinka Tŕstie, učupená v lone Strážovských vrchov, naoko úplne obyčajná, ukrýva v sebe stále plno tajomstiev a zákutí, ktoré sa dávajú poznať len úprimnému záujmu, bystrému oku a mysli prahnúcej po nových poznaniach. Tentoraz sa naša pozornosť upriami na sakrálne pamiatky obce. Na tie, ktoré ešte stoja, ale pripomenieme si i také, ktoré už dávno zapadli prachom zabudnutia. Nielen dobové zdroje a archívne pramene zo ŠA TN – Pracovisko Archív Považská Bystrica nám veľa napovedia o vierovyznaní obyvateľov dediny. To, že sa odjakživa hlásili v drvivej väčšine ku katolicizmu, svedčia mnohé architektonické pamiatky náboženského charakteru, početné Božie muky a prícestné kríže stojace nielen v intraviláne dediny, ale nájdeme ich roztrúsené po celom katastri obce. Keď ich cestou míňame a obdivujeme ich vzhľad, nemožno sa ubrániť predstave, ako sa pri nich kedysi dávno zložili k odpočinku a tichej modlitbe naši predkovia, vracajúci sa z okolitých polí. Samozrejme, okrem katolíkov sa v obci vyskytovali aj iné vierovyznania. V 19. a na začiatku 20. storočia tu žila malá židovská komunita, o čom svedčí zabudnutý a chátrajúci židovský cintorín severozápadne od obce. Náhrobky na ňom sa datujú prevažne do 19. a začiatku 20. storočia. Výnimočne sa v 19. storočí objavil v záznamoch obce evanjelik. Mnoho o tejto téme nájdu záujemcovia v knihe Obec Tŕstie v 20. storočí, ktorú vydalo Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, avšak od jej vydania získala autorka mnoho nových informácií a obrazových materiálov, ktoré by rada týmto príspevkom odprezentovala širokej verejnosti.
Drevená zvonica
Dnes už nejestvuje nijaký hmatateľný dôkaz, ktorý by svedčil o jej existencii. Našťastie, rodinné archívy miestnych obyvateľov stále ukrývajú poklady v podobe dobových fotografií dokladajúcich nielen fakt, že tu naozaj zvonička stála, ale dozvedáme sa z nich aj to, ako vyzerala. Veď nenadarmo sa hovorí: „Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť.“ Zásluhou Vlastivednej spoločnosti múzea Dr. Karola Brančíka v Trenčíne, ktorá rozosielala v roku 1934 Dotazník o obecných zvoniciach (ŠA TN – Pracovisko Archív PB, ONÚ Dolný Lieskov, kr.14, č. 142/1934), sa o nej dozvedáme ďalšie detaily. Stávala na rázcestí pri potoku medzi Podskalím a Pružinou. Bola postavená z borového dreva, spodná časť mala dubový rám a základ tvorili 4 pevné dubové stĺpy, na ktorých visel zvon. Postaviť ju dal vtedajší starosta obce Jozef Holý v roku 1860 a zrekonštruovaná bola v roku 1900, kedy jej strechu prekryli čiernym plechom. Na dobovej fotografii z 1. polovice 20. storočia, kde je zvonica odfotená spredu od hlavnej cesty, sa črtá slamená strecha. Alebo je to len plech obrastený machom? Na fotografii z roku 1934, ktorú vyhotovil fotograf Bedřich Dukát zo zadnej strany zvonice, jasne vidno čiernu plechovú krytinu. Plechová krytina sa mohla najskôr položiť len na konštrukciu nad zvonom, aby naň nezatekalo a nehrdzavel. Rekonštrukčných prác sa vtedy ujal murársky majster Eduard Milučký z Beluše. V časoch prvej svetovej vojny prišla zvonička o svoju pýchu. Krásny zvon, ktorý zvolával veriacich k modlitbám, bol v roku 1917 zabraný vojenskými úradmi a roztavený. Počas vojny sa bežne používal materiál zo zvonov na výrobu zbraní. Nový sa zakúpil tri roky po vojne (1921) z milodarov občanov Tŕstia. Zvonička bola malá, priestor vo vnútri bol stiesnený, akurát pre kostolníka, ktorý zvonil trikrát denne a v prípade úmrtia v dedine zvonil umieračik. Bol zaužívaný zvyk, že dovnútra zvoničky nik nevstupoval. Počas modlitieb stáli ľudia vonku na okraji cesty. Každú nedeľu sa chodili k zvonici ľudia modliť litánie okolo 14:00 či 15:00 poobede. Dnes na jej mieste stojí už len drevený prícestný kríž, ktorý si drevenú zvonicu pamätá, pretože stáli bok po boku vedľa seba niekoľko rokov.
Kaplnka Jána Nepomuckého
Nevedno, kedy presne bola kaplnka postavená, keďže pri rekonštrukcii bol pravdepodobne letopočet zamaľovaný. Ak však siahneme po starých mapách z obdobia troch vojenských mapovaní zistíme, že na mape II. vojenského mapovania (1819 – 1858) je už kaplnka viditeľne zaznačená. Stavbu chránia dve obrovské a veľmi staré lipy, ktoré boli azda vysadené pri príležitosti jej postavenia. Odhadovaný vek stromov je niečo cez 100 – 150 rokov, možno aj viac. Je zaujímavé, ako sa prelína pohanský zvyk s kresťanským. Naši predkovia Slovania ešte dávno pred kristianizáciou považovali za svoj posvätný strom práve lipu, ktorá sa neskôr s obľubou vysádzala pri takýchto prícestných kaplnkách a Božích mukách. Pravdepodobne aj z toho dôvodu, že lipa je zároveň symbolom Ducha Svätého. Vo vnútri stavby sa nachádza socha Jána Nepomuckého, ktorá je stále v dobrom stave, takže musela byť v priebehu svojej existencie reštaurovaná.
Kaplnka pod Malenicou / Kaplnka Panny Márie
Menej známym posvätným miestom, kde nielen tunajší, ale aj turisti s obľubou hľadajú pokoj a oddych, je Kaplnka pod Malenicou. Stojí na kopci nad dedinou, chránená lesíkom. Dohliada na obec a stráži jej obyvateľov už snáď aj zo dve storočia. Dnes už presne nie sú známe okolnosti jej vzniku a ani presný rok výstavby. Mohlo to byť niekedy medzi prvým (1769 – 1784) a druhým vojenským mapovaním (1819 – 1858), pretože na mape druhého vojenského mapovania už zakreslená je. Aj pamätníci tvrdia, že je veľmi stará. Údajne ju postavili pri starej ceste, vedúcej do Beluše, kam Trsťania chodievali na jarmoky, či už ako kupujúci alebo predávajúci. Vďaka prvému vojenskému mapovaniu (1769 – 1784) vieme, že tadiaľto skutočne kedysi cesta viedla. Raz ju poškodil spadnutý strom, ktorý sa zrútil počas silnej búrky. Celé roky chátrala, kým ju veriaci opäť neopravili. Dnes ju všetci poznajú pod názvom Kaplnka Panny Márie, resp. Kaplnka pod Malenicou. Soška Panny Márie, ktorá sa vo vnútri nachádza, by mala byť údajne pôvodná. Podľa odevu sochy sa dá usúdiť, že ide o Lurdskú Pannu Máriu. Pre zaujímavosť možno spomenúť, že rovnaká socha, len niekoľkonásobne väčšia, sa nachádza aj v oltárnom výjave v trsťanskej Kaplnke Nanebovzatia Panny Márie, ktorý má znázorňovať zjavenie Matky Božej sv. Bernadette vo francúzskom meste Lurdy. Okrem sošky, ktorá dominuje v popredí, sa v Kaplnke pod Malenicou nachádzajú aj dva staršie obrazy, ktoré spodobňujú Pannu Máriu a jej syna Ježia Krista, pričom zdôrazňujú symboliku spojených sŕdc Ježiša a Márie, a preto sa vždy zobrazujú spoločne. Dnes sa ku kaplnke možno dostať lúčnou cestou, avšak táto trasa nie je pôvodná, lebo v minulosti tam Trsťania siali obilie a sadili rôznu zeleninu. Sprvu sa ku kaplnke chodilo cez vedľajší lesík, ktorým je cesta hore o trošku kratšia.
Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie
Náhradou farského kostola, ktorý stojí v neďalekom Podskalí, je neveľká kaplnka zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie. Stavať sa začala po skončení druhej svetovej vojny a vysvätená bola 15. augusta 1950. Veriaci ju postavili ako akt poďakovania Panne Márii za pomoc a záchranu obce pred vypálením počas druhej svetovej vojny. Interiér kaplnky sa vždy vyznačoval jednoduchosťou a praktickosťou, napriek tomu si veriaci zjavne potrpeli na ornamentálnu výzdobu interiérových maľoviek. Za hlavým dreveným oltárom sa vyníma krásne súsošie Panny Márie Lurdskej s kľačiacou sv. Bernadetou, umiestnené v imitácii jaskyne. Po bočných stenách visí vyrezávaná krížová cesta so štrnástimi zastaveniami a vľavo na stene je ďakovná tabuľka Panne Márii za záchranu dediny počas 2. svetovej vojny. Napravo nad lavicami je zavesená veľká pamätná tabuľa venovaná všetkým občanom obce, padlým v prvej a druhej svetovej vojne, ktorá ma pripomínať ich obetu vlasti a svojim rodinám. V súčasnosti zdobí okolie kaplnky krásny drevený betlehem, ktorý je z veľkej časti dielom rúk majstra Jána Palka. Vysvätený bol pred Vianocami v roku 2017 a teší sa veľkému obdivu a obľube. Interiér kaplnky prešiel za dobu svojej existencie veľkou zmenou. V minulosti boli vnútorné steny ozdobené ornamentálnou výzdobou a zo stropu visel väčší krištáľový luster. Pôvodne veľké obdĺžnikové okná nahradili menšie. Vstupná terasa nebola zasklená, tak ako je tomu dnes.
Cintorín
Podľa miestnej kroniky stojí za vznikom cintorína v obci cholera: „V deň 21. 9. 1831 vypukla v Tŕstí cholera. Vtedy utvoril sa v Tŕstí samostatný cintorín.“ (Kronika obce Tŕstie, str. 20. Informácia pochádza z výskumu autorky v roku 2014). Pribúdajúcimi rokmi prešiel rôznymi premenami. V prvej polovici 20. storočia sa osadil veľký kríž. Postavilo sa oplotenie, nový dom smútku, v súčasnosti stráži zosnulých na cintoríne Panna Mária v novopostavenej kamennej kaplnke na ľavej strane pod lesom. Postupom času sa minuli i kapacity hrobových miest, preto nedávno došlo k jeho rozšíreniu. Z ústneho podania pamätníkov Tŕstia sa môžeme dozvedieť aj zaujímavú informáciu, že cintorín v dedine existoval už pradávno, no bol umiestnený inde. Terajší vznikol preto, lebo sa na starom počas moru minuli miesta na pochovávanie. Avšak bez archeologického výskumu nie je možné uvedené tvrdenie označiť za skutočne pravdivé a nevieme ani to, kde sa úplne pôvodný cintorín nachádzal. Autorka však vychádzajúc zo svojich výskumov predpokladá, že Trsťania boli pochovávaní v obci Podskalie. Tu stojí farský kostol, ku ktorému sú dodnes prifarení. Tesne pod kostolom sv. Martina, v objatí vyvýšeného starodávneho kamenného múru, sa črtá starý cintorín, kde chabo stoja rozpadávajúce sa kamenné náhrobky, železné kríže, ktoré ešte čo-to prezradia. Na jednom náhrobnom kameni je stále možné rozoznať epitaf a meno obyvateľky Tŕstia, ktorá žila v rokoch 1812 – 1893. Staršie náhrobky z 18. storočia sú veľmi ťažko čitateľné a tie, ktoré sú z pieskovca, postupne opadávajú. Teóriu o existencii starobylého zaniknutého cintorína v Tŕstí nemožno ani úplne vylúčiť. Obyvateľov neďalekej osady Ritka (Riedka) údajne pochovávali v Tŕstí, a to z jednoduchého dôvodu – cintorín v Pružine bol ďaleko a dostať sa cez kopec na Chmelisku bolo občas poriadne náročné, najmä v zimných mesiacoch. Podskalský, ale i trsťanský cintorín mohol slúžiť v dávnej minulosti aj obyvateľom už dávno zaniknutých osád, ktoré boli roztrúsené v lesoch medzi katastrami obcí Tŕstie – Pružina – Mojtín a sú zreteľne viditeľné na mape z prvého, tzv. jozefínskeho, vojenského mapovania (1769 – 1784).
Dominika Kukučová, Vlastivedné múzeum v Pov. Bystrici
