Po zime sa rozbieha sezóna sadenia ovocných stromov. Od výberu vhodnej odrody závisí úspech pestovania, preto je dobré zamyslieť sa nad tým, čo si posadíme. Donedávna zaznávané staré odrody ovocných stromov sú medzi bežnými ľuďmi opäť veľmi populárnymi. Stále však nie sú atraktívne pre veľkoproducentov ovocia, komerčne sa nepestujú a nepredávajú. Vznikli pred rokom 1950, kedy sa ešte nevyužívali moderné šľachtiteľské postupy. Väčšina starých odrôd, či už jabloní, hrušiek alebo sliviek, nevznikla priamo na Slovensku. Dostali sa k nám prostredníctvom obchodných ciest, spolu s vlnami osídľovania či s návratom krajanov do vlasti. Odrody boli kedysi veľmi cenené, ľudia ich so sebou nosili vo forme vrúbľov na miesta, na ktoré sa sťahovali a osídľovali. „Našimi“ sa stali najmä tým, že sa dlhodobým pestovaním v domácich prírodných podmienkach osvedčili. Z množstva prítomných odrôd sa rokmi vyselektovali práve tie, ktorým miestne klimatické pomery najviac vyhovovali. Preto staré odrody ovocných stromov nepotrebujú zvláštnu starostlivosť a dobre plodia i bez potreby chemického ošetrenia. Postupne sa stali cennou súčasťou krajiny.
Ovocné stromy oddávna zabezpečovali nielen obživu rodín, ale mali aj symbolický význam. Sadili sa napr. pri narodení dieťaťa či stavbe domu. Stromy starých odrôd vo voľnej krajine dorastajú do veľkých rozmerov, neraz dosahujú výšku aj viac ako 10 metrov. V minulosti slúžili aj ako orientačné body, označovali významné miesta. Aleje stromov ohraničovali pozemky, sadili sa na medze alebo lemovali cesty. Krajina s ovocnými stromami je na pohľad malebnejšia. Stromy sú súčasťou nášho kultúrno-prírodného dedičstva. Preto podobne, ako si chránime kultúrne pamiatky, by sme si mali chrániť aj tie pamiatky, ktoré vzniklo spoluprácou človeka s prírodou. V starých stromoch je zachytený životný príbeh našich predkov. Staré samostatne stojace (solitérne) ovocné stromy, alebo ich stromoradia sú dôležitým stabilizujúcim prvkom v poľnohospodárskej krajine. Dnes už nie sú časté, pretože väčšina medzí a alejí padla za obeť rekultiváciám pri sceľovaní pozemkov, ktoré sa robili vo veľkom v období komunizmu. Bohužiaľ, s necitlivým výrubom stromov sa dá stretnúť i teraz. Starý strom, ktorý rástol desaťročia, pre mnohých nemá cenu. Stromy sa ale nedajú nahradiť ničím iným. Platí to predovšetkým vo veľkoplošných celkoch polí a lúk. Stromy zlepšujú mikroklímu, zvyšujú vlhkosť, tlmia teplotné výkyvy, spomaľujú vietor, zlepšujú štruktúru a vlastnosti pôdy a tiež poskytujú domov pre rôzne organizmy žijúce v ich korunách alebo pod nimi. Pole so stromami prestáva byť pustou monokultúrou.
Okrem kultúrnej, estetickej a ekologickej funkcie ovocných stromov treba zdôrazniť aj význam pestrosti génov a vlastností rôznych odrôd. V prírode platí pravidlo, že čím pestrejší je ekosystém, t. j. čím viac druhov a vzťahov medzi nimi sa v ňom nachádza, tým býva stabilnejší a odolnejší voči rôznym faktorom (napr. nepriaznivé prírodné podmienky, nárazové zmeny, škodcovia a pod.). Rovnako je to aj pri diverzite starých odrôd. Každá je iná, každej vyhovujú iné podmienky prostredia. Preto čím viac odrôd máme, tým viac si môžeme vyberať, ktorú kde vysadíme, podľa toho, ktorej sa kde darí a tiež podľa toho, na aký účel chceme ovocie používať. Staré odrody sú veľmi rôznorodé z hľadiska chuti a vlastností plodov, čo umožňuje pestré využitie pri konzumácii, spracovávaní a uskladnení ovocia na zimu. V súčasnosti sú na trhu iba moderné odrody, ktoré slúžia najmä na priamy konzum a chuťovo nevyniknú pri spracovávaní. Ľudia v minulosti ovocie vo veľkom sušili, pálili, robili džemy, kompóty alebo mušty a to nielen pre svoju spotrebu, ale dodávali ovocie a produkty z nich i na trhy – slovenské aj zahraničné. Vedeli, ktorá odroda je dobrá do koláča, ktorá má korenistú chuť, čo vynikne pri sušení, či z ktorej najviac „potečie“ pálenky. Táto rokmi získavaná a časom cibrená tradičná vedomosť o stromoch, odrodách a ich vlastnostiach je hodnotou, ktorá nesmie byť zabudnutá.
Použitá literatúra:
Uherková A., Jakubec B. 2019. Staré sorty sú „in“. ISBN 978-80-228-3142-0
Daniela Dúbravková, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici
Foto: pixabay
