V týchto dňoch si pripomíname 74. výročie tragických udalostí, pri ktorých došlo k zavraždeniu Rómov zo zaisťovacieho tábora v Dubnici nad Váhom.
Posledné desaťročie prinieslo intenzívnejší záujem o tému perzekúcií Rómov na Slovensku počas druhej svetovej vojny. V povojnovom období akoby táto téma ani neexistovala, ani spoločnosť a ani tí, ktorí perzekúcie prežili nemali potrebu dokumentovať toto obdobie, a už vôbec nie vyvodzovať zodpovednosť. Práve ideologické prepojenie vnímania Rómov – teda etnickej kategórie, ako osôb s asociálnym správaním na dlhé obdobie determinovalo aj náhľad na prenasledovanie, ktorému boli vystavení.
Napriek tomu, že Považie nepatrilo a nepatrí k regiónom s vysokou koncentráciou rómskej populácie, počas vojny boli v Ilave a Dubnici nad Váhom zriadené pracovné útvary, v ktorých boli zaraďovaní rómski muži. V Dubnici nad Váhom vznikol pracovný útvar v septembri 1942 a viac ako polovicu zaradencov tvorili Rómovia. Podieľali sa na zemných prácach pri výstavbe hydrocentrály a regulácie Váhu. Podobný útvar vznikol na jar roku 1943 aj v Ilave. Obežníky, ktoré nariaďovali odvod zaradencov upozorňovali, že je potrebné vyberať „Cigánov už na prvý pohľad vyložene zdravých a schopných pracovať na ťažkých pozemných prácach vo veku od 18 do 40 rokov.“ Oba útvary boli v prevádzke až do roku 1944.
Na sklonku vojny sa perzekúcie vo vzťahu k Rómom zintenzívnili a aj na území Slovenska vznikol zaisťovací tábor. Zriadilo ho Ministerstvo národnej obrany 2. novembra 1944 v Dubnici nad Váhom, pričom minimálne dva týždne trvalo, kým do zaisťovacieho tábora boli preradení všetci rómski zaistenci z pracovného útvaru. Ministerstvo národnej obrany vo vyhláške uviedlo, že „v tábore sa budú zaisťovať osoby cigánskej rasy, bez ohľadu na osobu a vek“. Išlo o skutočný koncentračný tábor, do ktorého boli posielaní Rómovia z celého Slovenska, muži, ženy aj deti bez ohľadu na vek a aj zdravotný stav. Zaistenci mali byť z tábora deportovaní do vyhladzovacích koncentračných táborov.
Počet Rómov bol zakrátko oveľa vyšší ako kapacita tábora: v decembri 1944 tu bolo asi 729 väzňov, z toho 250 detí. Podmienky v tábore boli veľmi ťažké. Mimoriadne studená zima a zlé hygienické pomery sa podpísali najmä pod zdravotný stav detí a starých ľudí. Hoci v tábore pracoval lekár, zdravotný stav zaistencov sa zhoršoval. Prispieval k tomu aj hlad, nedostatok liekov a zlá hygiena. Najvážnejším ochorením v tábore bola epidémia škvrnitého týfusu. V priebehu januára 1945 ochorelo viacero väzňov a nakazil sa aj jeden strážnik. Vyvolalo to nepokoje v tábore aj v blízkom meste. Do tábora bolo zakázané posielať ďalších Rómov a na jeho území bola vyhlásená karanténa.
V priebehu pár týždňov v tábore zomrelo niekoľko desiatok zaistencov, prevažne detí. Kontrolu nad táborom prevzali nemeckí vojaci a rozhodli sa radikálne vyriešiť aj týfovú epidémiu. Dňa 23. februára 1945, pod zámienkou prepravy do nemocnice, naložili chorých na nákladné auto a odviezli ich do areálu miestnej zbrojovky, kde ich brutálne povraždili. V masovom hrobe boli objavené telá 26 zavraždených. Karanténa a epidémia škvrnitého týfusu paradoxne zabránila deportáciám do vyhladzovacích koncentračných táborov. S približujúcim sa frontom tábor ostal bez dozoru a zaistenci sa postupne rozutekali.
Po skončení vojny neboli tieto udalosti vyšetrované a vinníci neboli potrestaní. Možno aj preto, že verejnosť tieto perzekúcie schvaľovala, práve vzhľadom k zdanlivej snahe „vysporiadať sa s asociálnosťou niektorých Rómov“. Muselo prejsť viac ako 60 rokov, aby z úst politikov zazneli slová ospravedlnenia za perzekúcie. A po viac ako 70 rokoch musíme byť opäť ostražitými, lebo strany s rasistickou rétorikou sedia v slovenskom parlamente.
Zuzana Kumanová, PhD.
Občianske združenie „In Minorita“ zorganizovalo v piatok 22. februára 2019 v rámci projektu „Ma bisteren!“ pietny akt pri príležitosti tragických udalostí, pri ktorých došlo k zavraždeniu 26 Rómov zo zaisťovacieho tábora v Dubnici nad Váhom. Podujatie sa konalo pri hroboch a pamätníku venovaného obetiam v areáli podniku ZVS Holding, a.s. za prítomnosti slovenskej ombutsmanky Prof. JUDr. Márie Patakyovej, PhD., poradkyne splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Zuzany Kumanovej, PhD. a zástupcu primátora Dubnice nad Váhom Adriána Gazdíka. Pietneho aktu sa vďaka projektu „Ma bisteren!“ zúčastnila aj skupina stredoškolských študentov, ktorí si so záujmom vypočuli históriu tragédie, ktorá sa odohrala v areáli fabriky pred 74 rokmi.
Foto: Slavomír Flimmel
