Znovuzrodený púchovský mužský hokej pod hlavičkou ŠHK Púchov má za sebou svoj historicky druhý ročník v II. lige. Púchovčania zaznamenali v sezóne 2015/2016 posun po prakticky všetkých stránkach fungovania klubu. Zlepšovali sa výsledky a zvyšoval sa počet fanúšikov v hľadisku.
ŠHK Púchov pred pár dňami ukončil pôsobenie v ročníku 2015/2016, keď vo štvrťfinále play-off podľahol po tuhom boji víťazovi východnej skupiny z Dolného Kubína 1:2 na zápasy. Prvý domáci duel sa pred takmer 700 divákmi stal po výsledku 7:4 korisťou Púchovčanov, na ľade Dolného Kubína však zvíťazil tím z Oravy 7:2 a 4:2 a postúpil do semifinále.
V základnej časti sa Púchov umiestnil o stupienok vyššie, než v predchádzajúcej sezóne. Po desiatich víťazstvách z osemnástich zápasov skončili hokejisti ŠHK na štvrtej priečke, kde 
nazbierali 31 bodov pri skóre 102:86. Ofenzíva tímu bola druhá najproduktívnejšia v celej súťaži, diváci videli v Púchove priemerne 6,4 gólu na zápas! Atraktivite hry zodpovedal aj divácky záujem, ktorý sa postupne vyšplhal k približne trom stovkám divákom na stretnutie, rekordom bolo 650 divákov na domácom zápase play-off.
Dres tímu oblieklo 25 hráčov, zachytali si štyria brankári. Okrem dvoch – troch mien išlo výhradne o odchovancov púchovského hokeja. Káder doplnili šikovní mladí juniori ako Marek Mičuda, Filip Kollárik či Matej Crkoň, či ďalší, ktorí boli prínosom a oživili hru mužstva. Produktivite kraľoval Tomáš Bajtala, ktorý v 19 zápasoch nazbieral 28 bodov (15+13), v štatistike +/- pobytu na ľade dominoval s 23 plusovými bodmi obranca Juraj Tichý.
Nedávno skončenú sezónu zhodnotil v rozhovore pre Púchovské noviny tréner tímu Rudolf Dráb.
Ako s krátkym časovým odstupom hodnotíte ročník 2015/2016?
„Musíme sa pozrieť na základnú časť, ktorá sa až na pár domácich zápasov vyvíjala od začiatku vcelku pozitívne. Asi to tak napokon malo byť, že sme do play-off vstupovali do štvrtého miesta. Cez Dolný Kubín sme vo štvrťfinále mohli prejsť, mali sme na nich. To ma mrzí, minimálne semifinále by si hráči aj fanúšikovia zaslúžili.“
Viete vyzdvihnúť zlomové okamihy uplynulej sezóny?
„Už dlho som sa nestretol s tak vyrovnanou skupinou, akú sme mali. Každý s každým mohol vyhrať aj prehrať, zlomových zápasov bolo viac. Paradoxne nás naštartovali domáce prehry, keď si chalani povedali, že ich musia odčiniť vonku. Veľké víťazstvo bolo na dušičky v Leviciach, zavážili dve výhry v Prievidzi, či už tá v druhom kole, alebo tesne po novom roku. Bol som rád, že sme si v závere základnej časti už predčasne zabezpečili postup do play-off.“
Prečo je II. liga teraz tak vyrovnaná, je to nárastom kvality, alebo naopak, úpadkom mužstiev do priemeru?
„Aj v dôsledku celoslovenskej situácie v športe prichádza do II. ligy veľa hráčov, ktorí v minulosti hrávali v extralige či I. lige. Kvalita je vyššia, než v minulosti, prichádzajú skúsení hokejisti a je to vidieť.“
V kabíne sa zišla kombinácia mladosti a skúsenosti, ako sa vám pracovalo s takýmto vekovo rôznorodým kolektívom?
„Hráčov poznám, so staršími ročníkmi som aj hrával. K prístupu starších hráčov nemám čo dodať, nebol tu jeden, ktorý by sa vyhováral alebo neprišiel na tréning, keď mohol. Mladší hráči už sú v tom veku, kedy sa samostatne rozhodujú a bohužiaľ, niektorí prakticky bez slova skončili uprostred sezóny. Mladí hráči sú naučení, že odmalička hrávajú na dve päťky, v mužskom hokeji si ale na priestor musia počkať a potrebujú trochu pokory. Boli však aj takí, ktorí k povinnostiam pristupovali zodpovedne a boli prínosom pre mužstvo. Títo mladíci nám veľmi pomohli a dostávali v zápasoch príležitosti. Partia ako taká bola v tíme výborná.“
Rástol aj divácky záujem, zrejme to vás i hráčov príjemne motivovalo…
„Ľudia sa naučili chodiť na hokej a urobili fantastickú kulisu. Atmosféra na zápase play-off bola neuveriteľná, to nám môžu závidieť aj na okolí v prvoligových mužstvách.“
Ukázala táto sezóna potenciál mužského hokeja v Púchove?
„Áno, tím je dobrý, životaschopnosť ukázali aj juniori, len ich treba pri mužskom hokeji udržať. Tým, že nie je spustený juniorský hokej, môže byť pre hráčov pozitívom to, že na vlastnej koži okúsia, ako to funguje v ligovej súťaži. Myslím si, že do piatich rokov sa dá vybudovať mužský tím na báze domácich hráčov, ktorí by mohli postúpiť do I. ligy a hrať v nej na úrovni. Chce to veľa času, energie a peňazí aj zo strany mesta, bez podpory mesta to určite nepôjde. Potrebujeme aj trpezlivosť hráčov a rodičov, aby chlapci neutekali do okolitých miest, momentálne napríklad pôsobí mimo desať Púchovčanov, ktorí by mohli hrať v našom drese.“
Chceli by ste na záver niekomu poďakovať?
„Treba sa poďakovať pánom Flašíkovi, Hanesovi a Veteškovi z občianskeho združenia, ktorí celú sezónu zastrešovali. Priebeh sezóny zabezpečili tak, že chlapci sa mohli venovať iba hokeju a to im prospelo. Ďakujem zároveň aj mojím kolegom z realizačného tímu – vedúcemu mužstva Miroslavovi Zalčíkovi a kustódom Ľubošovi Kollárikovi a Samuelovi Hanesovi. Ešte raz, vďaka týmto pánom.“
Kapitán ŠHK Púchov M. Furo: Hrali sme kvôli fanúšikom
Milan Furo má v 42 rokoch za sebou bohatú hokejovú kariéru so skúsenosťami v Poľsku či Nemecku. Tento púchovský odchovanec teraz s kapitánskym „C“ na hrudi vedie ŠHK Púchov, v skončenom ročníku v 16 zápasoch nazbieral 21 kanadských bodov (7+14). V rozhovore hodnotí ročník 2015/2016.
Ako hodnotíš práve skončenú sezónu?
„Hodnotím ju pozitívne. V tabuľke sme skončili o jeden stupienok lepšie ako pred rokom, zahrali sme si aj v play-off. Pri troche šťastia sme mohli vo vyraďovacej časti zájsť ďalej, už s tým však nič nenarobíme. Chýbalo tam hlavne športové šťastie a väčšia disciplína z našej strany.“
Môžeš vyzdvihnúť hlavné pozitíva z tohto ročníka?
„Hlavné je, že sme sa popri práci zišli na tréningoch, hokej nás bavil. Dobré je, že do tímu naskočili mladí hráči, ktorí dostávali šancu. Ako kapitán som spokojný s prístupom chalanov k tréningom či zápasom.“
Fanúšikovia vytvorili doma výbornú atmosféru, v Dolnom Kubíne zaplnili Púchovčania celý svoj sektor. Cítili ste ich podporu na ľade?
„To bolo úžasné, ako nás fanúšikovia podporovali. My sme hrali hokej prakticky iba kvôli fanúšikom. Či už prišli rodiny, kamaráti, alebo ľudia zo širokej verejnosti, tak sme ich chceli potešiť. Diváci boli fantastickí, klobúk dole pred tým, čo nám vytvorili v Dolnom Kubíne.“
Plánuje Milan Furo ako osobnosť púchovského hokeja pokračovať v hráčskej kariére aj v budúcej sezóne?
„Pokiaľ zdravie vydrží, tak určite áno. Mám síce už 42, po príchode do kabíny ale vždy príjemne omladnem. Je tu partia, na ktorej sa dá do budúcnosti stavať!“
Spracoval: T. Schügerl
