Môj prvý kontakt s rómskou komunitou datujem k ranným školským rokom. V pamäti mám, ako na Vianočné sviatky a Nový rok chodili so spevom vinšovať po rodinných domoch manželia Balážovci – Jozef a Helena z Vŕšku. A tak ako pribúdali roky, čoraz viac som vnímal ich kolorit, temperament, potreby a správanie, vždy primerane k životným dekádam (nesmiem zabudnúť na vojenskú povinnú službu).
Poznáte príslovie, že čo ťa nepáli, nehas. Asi taký bol môj postoj k riešeniu rómskej otázky, až do okamihu, keď som sa v roku 2010 stal poslancom MSZ v Púchove. Určite si väčšina Púchovčanov pamätá bytovku na Ul. Ferka Urbánka, v blízkosti mestskej tržnice. Rokmi obývaná a zdecimovaná jej obyvateľmi sa takpovediac z večera do rána vysťahovala pod rúškom ticha, bez akejkoľvek diskusie s verejnosťou. Časť z nich zakotvila v bytovke na adrese I. Krasku, Púchov – Kolonka. A začal problém s pitnou vodou, spôsobom platby za nájom, spaľovanie odpadu v sporákoch a opaľovanie káblov, neporiadok, vulgárne hádky na verejnosti, volanie polície…
Marginalizovaná rómska komunita tvorí osobitnú skupinu obyvateľov Púchova. Na šťastie od iných regiónov Slovenska tu nemáme rómske osady. V meste máme okrem neprispôsobivých Rómov (nízky stupeň vzdelania, nízky štandard bývania, nezamestnanosť, nízka úroveň uvedomenia a zodpovednosti, alebo všeobecne zlý životný štýl ovplyvnený závislosťami), ktorí sú vylúčení zo sociálneho systému aj desiatky šikovných a vzdelaných Rómov, ktorí majú stabilné bývanie a prácu. Preto by som ich všetkých „nehádzal do jedného vreca“.
Ako občan a poslanec MsZ by som ocenil aktívnejší prístup pri riešení rómskej problematiky v Púchove. A to nielen zo strany mestského úradu, štátu (eurofondy), ale aj neziskových organizácií, dobrovoľníkov a samotných Rómov. Rómsky problém sa netýka len ich, ale pri hlbšom pohľade je to problém nás všetkých, teda majoritnej väčšiny. To, že Púchov pokrivkáva v riešení tohto problému už niekoľko volebných období nasvedčuje, že mesto nemá schválenú komplexnú stratégiu riešenia rómskej problematiky, ktorá by nadväzovala na komunitný plán mesta a na sústavu mestom prijatých dokumentov. Takýto dokument nestačí len schváliť, ale ho aj efektívne a zmysluplne implementovať do praxe.
Len spoluprácou na miestnej úrovni, medzi spomínanými subjektami, verejnosťou a za pomoci Rómov je možné identifikovať potreby, určiť priority pri riešení ich životných potrieb. Filozofiou riešenia je ponúknuť nielen jednorazovú pomoc rómskej komunite, ale posilnenie jej vlastnej zodpovednosti za riešenie svojej životnej situácie, dodržiavania pravidiel a povinností, ktoré sú rovnaké a platia pre všetkých ostatných obyvateľov (majoritu).
Výsledkom by malo byť zlepšené spolunažívanie majority s minoritou, ktorá sa javí v kontexte celospoločenskej situácie ako problematické. Dôkazom toho je aj doručená petícia obyvateľov z mestskej časti Kolonka vo veci problémového spolunažívania s Rómami, alebo doručenie sťažnosti na bytovú komisiu ohľadne spolunažívania v mestských nájomných bytoch. Neriešenie problematiky rómskych sociálne odkázaných rodín, žijúcich prevažne v koncentrovaných zoskupeniach a v nevyhovujúcich podmienkach, spôsobuje problémy všetkým obyvateľom daného mesta.
Na riešenie spomenutej petície bola zvolená mestským zastupiteľstvom zo dňa 29. 9. 2021 odborná komisia, ktorá už začala vo veci konať v prospech jej vyriešenia. Záverom chcem poukázať a vyzdvihnúť napriek mojej čiastočnej kritike, že mesto malo snahu a konalo v minulosti, čoho svedkom je pracovný výjazd splnomocnenca vláda pre rómske komunity p. Abela Ravasza do Púchova, poskytovanie potravinovej pomoci sociálne slabším rodinám, dodávky pitnej vody v cisterne, poskytnutie terénneho sociálneho pracovníka pre styk s touto komunitou, pridelenie mestských nájomných bytov v zmysle zákona a mestského VZN, poskytnutie pomoci v súlade s proticovidovými opatreniami.
Proces rómskej socializácie a pomoci je komplikovaný. Dôležité je, aby si Rómovia svojim životným štýlom, prezentáciou a zapojením sa do aktívneho ekonomického života sami sebe nehatili cestu k integrácii. Ostáva už len dúfať, že ďalšie roky so sebou prinesú riešenia a neprinesú prehlbovanie rozdielov a problémov či diskriminácie. Len tak sa zmenia zabehnuté predsudky, ktoré ich sprevádzajú dlhé desaťročia.
Cyril Crkoň, poslanec MsZ, foto: Cyril Crkoň
