História kominárstva na území dnešného Slovenska siaha do 18. storočia, do časov Rakúsko – Uhorska. Na tradíciu a odkaz svojich predkov nadviazal aj Púchovčan Jaroslav Struhár.
Jaroslav, ktorému kamaráti nepovedia inak ako Jardo, pochádza z kominárskej rodiny. Toto remeslo vykonával už jeho dedo a otec, ktorým od pätnástich rokov tu a tam vypomáhal. Neskôr, ako vyštudovaný mechatronik, si ku kominárčine znovu našiel cestu aj on: „Chcel som nadviazať na rodinnú tradíciu, zároveň som v kominárčine videl dobrú príležitosť pre uplatnenie a perspektívu do budúcna.“ hovorí Jardo. Po absolvovaní rekvalifikačného kurzu, zložení skúšok a získaní odbornej spôsobilosti sa kominárskej živnosti venuje druhým rokom.
Len kominárska štetka nestačí
Hlavnou náplňou Jardovej práce je kontrola, čistenie, vyfrézovanie či vyvložkovanie komínov. Činnosti, pri ktorých sa dnes kominár nezaobíde bez moderných zariadení: „Pri práci používame aj rôzne meracie zariadenia a elektronické prístroje, napr. komínové kamery na kontrolu spalinových ciest. Kominárska štetka už dnes na všetko nestačí.“ Práve sofistikovanejšie metódy práce sú podľa mladého kominára jedným z hlavných rozdielov medzi remeslom „kedysi a dnes“. Ďalším faktom je, že natrafiť na kominára už nie je také ľahké ako kedysi: „V rámci Ilavy, Dubnice, Púchova, Považskej Bystrice a priľahlých častí je kominárov možno desať, vrátane mňa.“
S ohňom sa neradno zahrávať
O prácu nie je núdza najmä teraz, v chladnejších mesiacoch. Mnoho ľudí však odbornú kontrolu komínov stále podceňuje: „Bol som v jednej domácnosti, kde mali pod deravým dymovodom uložené škrupiny z orechov, papier a suché drevo. Stačila jedna iskra a bol by doslova oheň na streche. Len vďaka obrovskému šťastiu a veľkej náhode sa tak nestalo.“ zdvíha varovný prst J. Struhár. Pomerne bežnou príčinou požiarov rodinných domov, kde sa kúri tuhým palivom, býva vyhorenie sadzí: „Keď začnú horieť sadze, z vnútorného prieduchu komína sa stáva vyhňa s teplotou presahujúcou 1000 °C. Tá sa potom prenesie na vonkajší plášť komína a ak je v jeho okolí horľavý materiál, hrozí vzplanutie.“ Obozretní by však mali byť aj tí, ktorí vykurujú iným druhom paliva: „Pri vykurovaní plynom sa často stretávam s netesniacimi dymovodmi, poškodenými komínovými vložkami. Komínové vložky pre nové kondenzačné kotle zase často vložkujú ľudia bez znalostí, ktorí nedodržujú normy a nepoužívajú správny materiál. Každý spotrebič by pritom mal mať revíznu správu od komína a až potom by, podľa správnosti, mal kúrenár spustiť spotrebič. Všetky vymenované závady vážne ohrozujú majetok a v podstate aj život obyvateľov toho ktorého domu.“
Kominár radí
Ako teda znie rada kominára smerom k bezpečnému a pohodlnému prežitiu vykurovacej sezóny? „Ak komín prejde pravidelnou odbornou kontrolou a ľudia budú dodržovať bezpečnú vzdialenosť horľavých materiálov od komínového telesa a spotrebičov, bude to v poriadku.“ hovorí kominár Jaroslav Struhár.
Lehoty čistenia a kontroly komína
Lehoty čistenia a kontroly komína určuje vyhláška č. 401/2007 Ministerstva vnútra SR. Komín sa musí počas prevádzky čistiť a kontrolovať najmenej v týchto lehotách:
a) ak sú na komínové teleso pripojené spotrebiče s celkovým tepelným výkonom do 50 kW, raz za:
- štyri mesiace, ak sú do komína pripojené spotrebiče na tuhé palivá alebo spotrebiče na kvapalné palivá,
- šesť mesiacov, ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá a ak ide o komín bez vložky,
- dvanásť mesiacov, ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá a ak ide o komín s vložkou,
b) ak sú na komínové teleso pripojené spotrebiče s celkovým tepelným výkonom nad 50 kW, raz za:
- dva mesiace, ak sú do komína pripojené spotrebi- če na tuhé palivá alebo spotrebiče na kvapalné palivá,
2. šesť mesiacov, ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá.
-lef-
