Púchovskému primátorovi Rastislavovi Henekovi sa niekoľko dní po letnej dovolenke a služobnej ceste do Starej Pazovy v srbskej Vojvodine prihlásili zdravotné problémy, ktoré mu skrížili všetky pracovné i súkromné plány a nielen počas prázdninových mesiacov. Po náročnej dvojmesačnej hospitalizácii uverejnil optimistickú správu z návratu domov a nerobilo mu problém otvorene hovoriť o svojom ochorení, dokonca poskytnúť fotografiu, ktorá vznikla v prvých dňoch počas jeho pobytu v košickej nemocnici.
• Uplynulý pondelok (2. októbra) ste na svoj facebookový profil uverejnili status a spoločnú fotografiu s manželkou Katarínou, že po takmer dvoch mesiacoch pobytu v nemocnici ste doma pri svojej rodine…
Áno, je to pravda. Momentálne som v domácom liečení a som šťastný, že som konečne v Púchove a so svojou rodinou. Cítim veľkú vďačnosť voči úžasným lekárom a celému personálu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny, ako i neurologického oddelenia, ktorí mi svojím profesionálnym a ľudským prístupom zachránili život. Obrovské ďakujem patrí mojej vzácnej manželke, mojim blízkym, ktorí mi boli veľkou oporou a v neposlednom rade všetkým tým, ktorí boli so mnou v myšlienkach a modlitbách. Neskutočná sila pozitívnej energie, ktorá mi bola zasielaná a celková emočná podpora, mi veľmi pomohla v liečbe a v rýchlom navrátení do bežného života.
• Uprostred leta Vás prekvapili zdravotné ťažkosti, ktoré vyústili do hospitalizácie a momentálne do viac ako dvojmesačnej „péenky“. Na septembrovom mestskom zastupiteľstve sa o Váš zdravotný stav zaujímal aj jeden z jeho skalných návštevníkov Jozef Pěntka a určite nie je sám, kto by chcel vedieť viac… Čo sa stalo, čo Vám bolo?
Bola mi stanovená diagnóza Guillain Barrého syndróm, resp. išlo o recidívu tohto ohorenia spred jedenástich rokov. Ide ochorenie, ktoré sa začalo prejavovať vysokým krvným tlakom a slabosťou a následne postupnou paralýzou končatín. Je to „vzácne“ autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje periférnu nervovú sústavu.
V podstate je možné povedať, že som sa znova narodil a znova sa učil chodiť a vykonávať zdravému človeku úplne bežné veci… už tretíkrát. Cítim obrovskú pokoru k životu a ďakujem Pánu Bohu, lekárom a všetkým blízkym za to, že som mal možnosť prežiť a vrátiť sa domov bez ujmy.
• Zdravotné problémy sa ozvali zrovna v čase (necelé štyri mesiace) pred novembrovými voľbami do zastupiteľstva Vyššieho územného celku Trenčianskeho samosprávneho kraja. Skomplikovala Vám táto situácia rozhodovanie? Minimálne zbieranie podpisov asi áno, čo bola podmienka pre registráciu nezávislého kandidáta…
O mojom kandidovaní do VÚC som bol presvedčený už dávno pred ochorením, pričom o spoločnom postupe sme boli dohodnutí aj s Ivanom Kubišom a Milošom Svobodom. Choroba všetko skomplikovala. Je pochopiteľné, že v čase, keď sa rieši otázka života a smrti, sú iné priority. Keď sa mi stav zlepšil, odpovedal som svojim kolegom a priateľom na otázku, či budeme zbierať podpisy – áno. Myslím si, že nesmieme zahodiť príležitosť pokračovať v rozvoji Púchova a celého regiónu. Som presvedčený, že sa podarilo v meste urobiť veľa skvelých vecí, pričom spomeniem aspoň rekonštrukciu a opravu troch základných škôl v priebehu dvoch rokov – a to z vlastných financií mesta, teda bez čerpania úveru, čo si myslím, že nie je v súčasnosti bežné. Znížili sme úverové zaťaženie, pričom mesto je v skvelej finančnej kondícii. V súčasnosti pokračujeme v investičných akciách, a to všetko čestne, slušne a pozitívne. Verím, že týmto postupom môžeme ovplyvniť aj procesy vo VÚC a chrániť záujmy celého púchovského regiónu. Uvedomujem si však, že moje ochorenie a fyzická neprítomnosť v meste je určitým hendikepom vo volebnej kampani, avšak verím, že ľudia vo voľbách do VÚC ohodnotia moje trojročné pôsobenie v meste a podľa toho sa rozhodnú. Verím, že ľudia si srdcom i rozumom vyberú medzi šírením zloby, nenávisti, negativizmu využívajúc pretvárku, ohováranie a vykonštruované kauzy a medzi pozitívnym a ľudským prístupom zachovávajúc základné ľudské i morálne hodnoty.
• Sledujete v čase Vašej „péenky“ dianie v Púchove?
Priznám sa, že počas prvých týždňov hospitalizácie, keďže som bol aj v umelom spánku, som nemal pri sebe telefón a ani prístup na internet, preto som informácie získaval len čiastočne od mojej manželky. Mňa však zaujímali najmä investičné akcie, teda či sa pokračuje v ich realizácii podľa plánu (školy, cesty, chodníky…).
• O Vašom zastupovaní prostredníctvom viceprimátora Romana Hvizdáka Púchovské noviny informovali. Stále platí, že má Vaše splnomocnenie na dobu neurčitú?
Splnomocnenie pre Romana Hvizdáka ako viceprimátora bolo naviazané na obdobie počas mojej neprítomnosti, resp. práceneschopnosti.
• Keďže ste v domácom liečení, čo Vás čaká v rámci rekonvalescencie
v blízkej budúcnosti? A kedy by ste sa mohli vrátiť späť do práce?
O pár dní nastupujem na pár týždňov do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, kde riadne zrehabilitujem a následne po ukončení tohto rehabilitačného procesu sa vrátim späť do práce. Verím, že v priebehu mesiaca november už budem úplne fit.
Za rozhovor poďakovala
Tatiana Moravcová
