V piatok 30. apríla si pripomenieme 76. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v púchovskom regióne. Aké boli posledné vojnové a prvé povojnové dni v okresnom mestečku a blízkom okolí?
Od januára 1945 sa situácia v Púchove neustále vyhrocovala. Dovtedy prichádzali nacistické vojská z Protektorátu cez Púchovskú dolinu a mesto smerom na východ, od začiatku roku 1945 sa táto armáda začala sťahovať opačným smerom – na Moravu. Obyvatelia sa často utekali skryť do pivníc pred náletmi a poplachmi. Sovietske lietadlá častokrát bombardovali komunikačné spojenia. Takýmto spôsobom 16. apríla 1945 zasiahla bomba aj sad v Streženiciach v blízkosti dnešnej školy, kde zahynuli dvaja civilisti, a to 21-ročný Augustín Paliesek a 15-ročný František Novosád. Pri postupnom ústupe a sťahovaní nemeckých vojsk z územia Slovenska cez tento región bol gazdom zhabaný veľký počet kusov dobytka a koní. S blížiacim sa frontom bol čoraz väčší nedostatok tovarov v obchodoch, z tohto dôvodu sa darilo čiernemu trhu. Ceny niektorých základných potravín vystúpali do vysokých čísiel. Pracovná morálka pri kopaní zákopov pri železničnej stanici upadala a Nemci strašili miestnych obyvateľov rozprávaním rôznych príhod o zverstvách, ktoré páchajú prichádzajúce sovietske vojská.
8. apríla 1945 vyhodila nemecká armáda do vzduchu stavidlá na dolnokočkovskom vodnom diele, aby zabránila postupu partizánov, a tým sa začala séria výbuchov, ktoré poškodzovali všetky mosty v regióne. Maďarské vojská, ktoré boli tiež v meste prítomné, postavili na poliach v blízkosti Štefánikovej ulice protilietadlové delá, ktorými sa snažili ostreľovať spojenecké lietadlá. Predposledný aprílový deň roku 1945 sa z Púchova a okolia začali sťahovať všetci vojaci. Ako poslední odchádzali tí, ktorí mali zničiť posledné komunikačné spojenia. Pomocou železničných vagónov sa Nemci pokúšali odviezť strojné zariadenie zbrojárskych závodov z Považskej Bystrice. Vyhodili za sebou železničný most pri Milochove a Nosiciach. V tom čase nariadila maďarským vojakom podmínovať a zničiť železničné mostné polia vedúce cez Púchovskú dolinu. Miestnym obyvateľom sa ich podarilo uplatiť a zničené boli len „na oko“. Pri obhliadke to Nemci zistili a podmínovanie a vyhodenie do vzduchu dokončili sami. Na železničnej trati generála M. R. Štefánika v úseku Púchov – Horného Lideč bol zničený most cez Váh a mosty pri Záriečí, v Lúkach i na Morave. Nemci pri ústupe za sebou ničili aj ďalšie strojné zariadenia železnice a telegrafné spojenie. Spomínané vybavenie zbrojovky sa im nepodarilo odviesť, a tak ho pri obci Dohňany zapálili.
Pre Púchov bolo najväčšou stratou zničenie cestného mostu. Obyvatelia vedeli o pripravovanej akcii Nemcov, a tak tí, ktorí bývali v jeho blízkosti, ešte večer 29. apríla 1945 pootvárali okná na domoch, aby neboli poškodené. Následne sa schovali do pivníc alebo odišli k rodinám a známym mimo mestečka. Všetkých 5 dvojitých železných oblúkov mosta bolo vyhodených do povetria nasledujúci deň o 5,45 hod. Veľká explózia poškodila viaceré budovy, ako napr. Hotel Kanada na ľavom brehu Váhu alebo evanjelický kostol na Moravskej ulici. Nemcom sa podarilo ustúpiť bez jediného výstrelu. Ráno po explózií si zničený most prišlo obzrieť množstvo obyvateľov, ktorí boli svedkami príchodu vojakov rumunskej a sovietskej armády z druhého brehu Váhu. Rieka bola pomerne rozvodnená a Púchovčania vlastniaci lode pomáhali prepraviť prvých vojakov do mestečka.
Ešte v ten deň využili situáciu obyvatelia mestskej časti Horné Kočkovce a vyrabovali v tehelni tajný sklad veľkoobchodníka Alexandra Bezáka. Rovnako aj obyvatelia mestskej časti Hrabovka a obce Streženice rabovali a ničili drevené baraky, v ktorých pred tým bývali Nemci. Aby výrobné mechanizmy v odevnom závode Rolný neskončili podobne, ako zariadenie zbrojovky v Považskej Bystrici, podarilo sa ich pred ustupujúcimi nemeckými vojakmi ukryť. Rovnako sa zamestnancom azbestovo-cementových závodov a železničiarom podarilo ukryť niekoľko vagónov pšenice, ktoré sa obyvateľov Púchova stali základom obživy v nasledujúcom období.
Púchovom prechádzali ďalšie vojská smerom na Moravu, okrem spomínaných sovietskych a rumunských vojakov prišla v noci na 1. mája do mestečka aj brigáda československej armády, ktorá sa dlho nezdržala, ale pokračovala vo vytláčaní nacistickej armády z územia Československa. Význam mosta pre Púchov a Púchovskú dolinu si uvedomovali azda všetci, pretože bez neho sa vojnou poničený región mohol obnoviť len veľmi pomaly. Červená armáda postavila cez Váh dočasný pontónový most, ktorý niekoľkokrát museli opravovať. 14. mája 1945 sa začalo s budovaním provizórneho dreveného mosta, na ktorom sa podieľali spomínané armády a tzv. politickí zaistenci, no určitý čas tu museli odpracovať aj ostatní obyvatelia mesta. Oba brehy boli z časti podmínované a pri stavbe nového mosta vybuchla jedna z mín, ktorá zabila robotníka. Provizórny drevený most bol dokončený o 9 dní neskôr, ale úrady v Púchove videli v často rozvodnených vodách Váhu veľkú hrozbu, a preto požadovali skoré vybudovanie železného mosta. Obavy sa naplnili ešte vo februári 1946, kedy povodeň zničila nový most, ale ešte v tom roku bol postavený nový železný most, ktorý v Púchove stojí dodnes.
Rovnako, ako aj v iných obciach, odkiaľ bola vytlačená nemecká armáda sovietskymi a inými vojakmi, vznikla aj v Púchove Miestna národná rada, ktorú zakrátko vystriedal Miestny a Okresný národný výbor. Bol vypracovaný tzv. zoznam Nemcov, Maďarov a kolaborantov. Z mestečka bolo odsunutých 15 Nemcov, ďalších 35 Nemcov s 3 Maďarmi dostali povolenie zostať, pretože podľa vyšetrovateľov preukázali lojalitu k ČSR. 24 osobám, označeným za kolaborantov a zradcov bol zhabaný majetok a začalo sa s previerkami verejných zamestnancov. Celkové škody v Púchove boli vyčíslené na viac ako 2,5 milióna Kčs. Vojnové napätie sa darilo znižovať najmä vďaka odstraňovaniu škôd na majetku obyvateľov mesta, no politické napätie práve naopak vzrastalo. Ale tým začína ďalšia kapitola nielen regionálnych dejín mestečka Púchov.
Pavol Makyna, OZ Puchovo dedičstvo
