Podnik technických služieb mesta, s.r.o. (PTSM) prevzal v týchto dňoch rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vo veci WOOD ENERGY, proti PTSM o zaplatenie sumy 112.705,32 € s príslušenstvom. Redakcia v tejto súvislosti položila právnemu zástupcovi PTSM JUDr. Antonovi Školekovi niekoľko otázok.
Pán doktor, priblížte našim čitateľom, čo bolo podstatou tohoto súdneho sporu, v ktorom ste boli úspešný?
Pre objasnenie podstaty súdneho sporu sa musíme vrátiť naspäť až do roku 2012 a ďalej do nasledujúceho obdobia po ňom. V rokoch 2012 a 2013 podpísalo Mesto Púchov, zastúpené vtedajším primátorom Mariánom Michalcom, Zmluvu o skládkovaní odpadu so spoločnosťou WOOD ENERGY (skládka Semeteš). Obdobnú zmluvu za PTSM pre roky 2014 a 2015 podpísal vtedajší konateľ PTSM Ján Krajčovič. Po preštudovaní a analýze predmetných zmlúv možno konštatovať, že tieto zmluvy sa javili pre Mesto Púchov ako veľmi nevýhodné, nakoľko sa v danom čase v regióne mesta nachádzalo viacero iných skládok odpadov, ktoré požadovali oveľa nižší poplatok za uloženie odpadu. Podstatné je aj to, že dopravné náklady za vývoz odpadu na vzdialenú skládku v Semeteši (cca 90 km) boli niekoľko násobne vyššie, ako dopravné náklady na iné, bližšie skládky v okolí Púchova (cca 10-25 km).
Dňa 12.12.2014, teda už po komunálnych voľbách, v ktorých si občania mesta Púchov zvolili nového primátora Rastislava Heneka podpísal vtedajší konateľ PTSM Ján Krajčovič so skládkou Semeteš ďalšiu Zmluvu o skládkovaní odpadu pre rok 2015. Zmluva bola podpísaná v čase, keď funkciu primátora mesta ešte vykonával, a to až do zloženia sľubu nového primátora, odstupujúci primátor Marián Michalec. Aj táto zmluva, podobne ako tie predchádzajúce, bola pre PTSM a pre Mesto Púchov, na základe vyššie vysvetlených dôvodov evidentne veľmi nevýhodná. Zmluva pre rok 2015, podpísaná konateľom Krajčovičom, sa však od predchádzajúcich zmlúv predsa len líšila. Bola de facto rozšírená o ďalšie ustanovenia, evidentne ešte viac nevýhodné pre PTSM. Obsahovala totiž, na rozdiel od predchádzajúcich zmlúv, napr. zmluvnú pokutu a iné špeciálne sankcie, najmä pri nedodaní zmluvne dohodnutého množstva odpadu.
Treba spomenúť ešte jednu veľmi závažnú skutočnosť, a to, že zmluvy za obdobie rokov 2012 – 2015, boli podpísané bez vykonaného verejného obstarávania, čo bolo v rozpore so zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. V prípade verejného obstarávania mohla byť totiž vysúťažená cena za skládkovanie odpadu oveľa nižšia, ako pri priamom zadaní. V tejto veci bola podaná na Úrad špeciálnej prokuratúry žiadosť o prešetrenie skutočností, či nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 266 Trestného zákona – Machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Len pripomínam, že v tom čase bol primátorom Marián Michalec a konateľom PTSM bol Ján Krajčovič. Vyšetrovateľ PZ v Považskej Bystrici na základe uvedenej žiadosti už začal trestné stíhanie vo veci pre trestný čin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Podstatou súdneho sporu, ktorým sa v tomto článku zaberáme, teda je, že žalobca (skládka Semeteš) sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 112.705,32 € s príslušenstvom, a to na základe titulu zmluvnej pokuty, dohodnutej v spomínanej zmluve zo dňa 12.12.2014. V nej bolo totiž stanovené minimálne množstvo odpadu, ktoré bude uskladnené u žalobcu počas príslušného kalendárneho roka, a to v objeme 5.500 m3. Zmluvné strany si zároveň dohodli nerovné podmienky spolupráce, evidentne zvýhodňujúce spoločnosť WOOD ENERGY. Napríklad, že v prípade, ak najneskôr 3 mesiace pred ukončením účinnosti tejto Zmluvy neoznámi držiteľ odpadu prevádzkovateľovi skládky, že trvá na jej ukončení uplynutím doby, teda do 31.12.2015, má sa za to, že sa dohodli o predĺžení zmluvy o ďalší rok, a to aj opakovane. Zároveň si v Zmluve dohodli aj spôsob doručovania písomností a najmä to, kedy sa zaslané listiny považujú za doručené.
Ako si otázku doručovania vykladá žalobca, akú argumentáciu ste v konaní použili ako právny zástupca PTSM a aký bol výklad Okresného súdu v Považskej Bystrici?
Z dôvodu reálnej hrozby vysokého nároku žalobcu, sme považovali tento spor za výnimočný, s najväčšou hodnotou, o akú sme Mesto Púchov, resp. jeho obchodné spoločnosti zastupovali. Advokátska kancelária zastupujúca žalobcu vyčíslila nárok žalobcu za obdobie rokov 2016 až 2018 na čiastku 2.177.641,93 €, ktorá však nepredstavuje konečnú sumu. Zmluva, ktorá ako tvrdí žalobca, nebola k dnešnému dňu riadne ukončená a žalobcovi tak vznikajú ďalšie nároky. V prípade úspechu žalobcu v spore o 112.705,32 € bolo možné z jeho strany očakávať ešte aj ďalšie žaloby. Z uvedeného dôvodu si naša príprava na konanie, ako aj právne služby v odvolacom konaní vyžadovala štúdium a spracovanie relevantných právnych rozborov a judikátov, adekvátnych dôležitosti tohto sporu.
Podstatou sporu bolo vyriešenie otázky doručovania listín medzi zmluvnými stranami. Žalobca (skládka Semeteš) argumentoval ustanoveniami Zmluvy, že „ak bolo oznámenie zasielané poštou, považuje sa toto oznámenie za doručené dňom, v ktorom ho adresát prevzal”. Žalobca vychádzal z tej právnej skutočnosti, že ak konateľ PTSM Krajčovič podal na poštu oznámenie o ukončení skládkovania dňa 28.9.2015 a žalobcom bola prevzatá dňa 2.10.2015, tak PTSM nesplnila zmluvne dojednanú podmienku doručovania, teda že oznámenie má byť doručené 3 mesiace pred ukončením dojednanej doby. Od tejto argumentácie potom žalobca odvodzoval aj svoje právo, uplatňovať si v konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 112.705,32 € s príslušenstvom.
V zastúpení PTSM sme namietali dôvodnosť uplatneného nároku s tým, že je nespornou skutočnosťou, že žalovaný zaslal dňa 28.9.2015 žalobcovi list – ukončenie zmluvy o skládkovaní odpadu, ktorý žalobca prevzal dňa 2.10.2015. Uvedený list sa však dostal do sféry dispozície adresáta už dňa 29.9.2015, kedy mal žalobca objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
Poukázali sme na to, že tá časť zmluvy, ktorou si zmluvné strany spôsob a podmienky doručovania upravili odchýlne od zákonného ustanovenia § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka, je neplatná, pretože je v rozpore s kogentným ustanovením (teda tým, ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu dohodou zmluvných strán). Podľa tohto ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Z povahy tohto ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie. V tejto súvislosti sme poukázali aj na mnohé rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré naše tvrdenia podporujú, a ktoré jednoznačne definujú pojem „dôjdenia” uvádzaný v § 45 ods.1 OZ. Argumentovali sme tým, že zmluva zanikla uplynutím dojednanej doby, keďže žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o vypovedaní zmluvy k termínu 30.9.2015 tak, ako sa dojednali v zmluve.
Okresný súd v Považskej Bystrici sa s našou argumentáciou nestotožnil, dokonca nerešpektoval ani rozhodnutia vyšších súdnych inštancií, nezobral do úvahy rozhodovaciu prax súdov v identických konaniach a nestotožnil sa ani s názorom právnických autorít. Okresný súd rozhodol tak, že návrhu žalobcu vyhovel, pričom výšku zmluvnej pokuty moderoval a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 88.936,90 € a trovy konania v rozsahu 57,82%. Odôvodnenie rozhodnutia sme považovali za prejav jeho svojvôle, za ohýbanie práva, za porušenie zásady nezávislosti a nestrannosti súdu, preto sme sa v tejto veci obrátili aj na ministerku spravodlivosti SR so žiadosťou o prešetrenie postupu súdu.
Ako sa s vašou argumentáciou vysporiadal Krajský súd v Trenčíne, keďže zvrátil rozhodnutie okresného súdu?
V odvolacom konaní sme zopakovali našu argumentáciu, prezentovanú pred okresným súdom a upriamili sme pozornosť na ďalšie rozhodnutia súdov vyšších inštancií v SR, ako aj na rozhodnutie odvolacieho súdu v identickej veci. Upriamili sme pozornosť aj na porušenie práva žalovaného na spravodlivý právny proces, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje odpoveď na našu argumentáciu, týkajúcu sa kogentnej povahy § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dôsledkov tejto skutočnosti na súdenú vec. Samotný obsah odvolania je veľmi rozsiahly a zahŕňa množstvo právnickej terminológie. Poukazujeme v ňom a zároveň citujeme rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Nálezy Ústavného súdu, a tiež rozhodnutia odvolacích súdov. Podrobnosťami preto nechceme vašich čitateľov zaťažovať, pre nich je najdôležitejšia naša posledná informácia.
Krajský súd v Trenčíne Rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zmenil tak, že žalobu zamietol! Zároveň rozhodol, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa stotožnil s našim názorom a uviedol, že účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe nastáva od okamihu, keď jej dôjde. Podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil.
Jedným zo základných princípov moderného právneho štátu, zakotvených i v Ústave SR, je zásada, podľa ktorej sú ľudia slobodní a môžu konať všetko to, čo zákon nezakazuje. Uvedené reflektuje i Občiansky zákonník, podľa ktorého účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje, a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Žalobca získal objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky dňom oznámenia pošty o uložení zásielky na pošte. Keďže z uvedeného vyplýva, že zmluva o skládkovaní zo dňa 12.12.2014 stratila účinnosť dňom 31.12.2015, nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v tejto zmluve z dôvodu, že žalovaný v priebehu roka 2016 neuskladnil u žalobcu odpad v minimálnom zmluvne dojednanom množstve, nemá právny základ a žalobu bolo potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.
Na záver ešte podotýkam, že sa pomerne často stretávam s otázkou, či aktéri kauzy nekonali vo vzájomnej zhode, a to za účelom spôsobiť PTSM a Mestu Púchov značnú škodu. Na základe zistených skutočností je eventuálne možné sa domnievať, že zmluvní partneri tohto sporu chceli zabezpečiť platnosť týchto zjavne nevýhodných zmlúv o skládkovaní odpadu, jednak na rok 2015, ale aj na ďalšie roky po ňom. Teda zrejme na obdobie po skončení pôsobenia Mariána Michalca na poste primátora mesta Púchov a Jána Krajčoviča na pozícii konateľa PTSM. Otázku, či z nevýhodných zmlúv mohli profitovať aj zástupcovia mesta nechávame na posúdení čitateľa.
Napriek tomu, že v konaní na Okresnom súde v Považskej Bystrici sme za záhadných okolností úspešní neboli, dosiahli sme na základe kvalifikovaných argumentov v odvolacom konaní na Krajskom súde v Trenčíne úspech, v podobe zrušenia rozsudku OS v Považskej Bystrici. Krajský súd v Trenčíne súčasne vo veci aj rozhodol a žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Mestskému právnikovi JUDr. Antonovi Školekovi sa podarilo vyhrať ďalší súdny spor, čím PTSM a obyvateľom mesta Púchov ušetril nemálo finančných prostriedkov, ktoré môže mesto využiť pri investičných akciách a sociálnych programoch.
Slavomír Flimmel
