Slovenská pošta vydá v pondelok 20. marca 2023 poštovú známku „Osobnosti: Viktor Kubal (1923 – 1997)“ so špecifickým symbolom T2 50g. Označenie zodpovedá cene, ktorá sa zhoduje s výškou poštovej sadzby za list 2. triedy do hmotnosti 50 g vo vnútroštátnom styku. Poštová známka rozmerov 44,1 × 26,5 mm vrátane perforácie vychádza vo forme tlačového listu s 50 známkami. Známku vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Motívom poštovej známky je portrét významného slovenského výtvarníka, karikaturistu, scenáristu a filmovému režiséra Viktora Kubala, doplnený o jeho filmové postavičky Puf a Muf.
Súčasne s poštovou známkou bude vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 20. 3. 2023 a domicilom mesta Svätý Jur. Predlohou prítlače FDC sú postavičky z kreslených rozprávok od Viktora Kubala. Motívom FDC pečiatky je postavička Janka Hraška. FDC vytlačila technikou digitálnej tlače spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, prítlače na FDC a autorom FDC pečiatky je akad. mal. Karol Felix.
Viktor Kubal je nielen zakladateľom slovenského animovaného filmu, ale od polovice 60. rokov 20. storočia aj jedným z významných predstaviteľov svetového animovaného filmu. Patrí medzi najvýznamnejších tvorcov modernej karikatúry. Narodil sa 20. marca 1923 v dedine Svätý Jur neďaleko Bratislavy a od detstva zobrazoval svet, ako ho videl on, prostredníctvom kresieb. Jeho životné smerovanie ovplyvnilo kino, kde sa po prvý raz stretol s animáciou vo forme premietaných kreslených grotesiek. „Azda najväčší šok v živote som zažil, keď som uvidel v kine kresbu, ktorá žila,“ povedal o mnoho rokov neskôr. Mal iba 12 rokov, keď nakreslil tušom na umytý celuloidový pás tank idúci cez prekážky a štart lietadla, ktoré sa snažil rozpohybovať. Krátky čas navštevoval filmový kurz v Škole umeleckých remesiel v Bratislave, ktorý viedol Karel Plicka. V kreslení sa zdokonaľoval počas štúdia na vyššej škole stavebnej a SVŠT. Hneď po maturite nastúpil v roku 1942 do Ústavu pre školský a osvetový film – Školfilmu, kde natočil svoje prvé animované filmy Únos (1942), Studňa lásky (1943), Tajomný dedo (1946) či Hurá na nich (1946). V 50. a 60. rokoch 20. storočia pracoval ako technický redaktor v satirickom časopise Roháč a prispel k jeho výtvarnému profilovaniu majstrovským precizovaním formálnej jednoduchosti karikatúry s realistickým odpozorovaním a hĺbkou výpovede. Od roku 1965 pracoval v Štúdiu animovaného filmu v Bratislave. Začínal niekoľkominútovými monotematickými filmami „Biely a čierny“ (1965), „Zem“ (1966), pokračoval animovanými seriálmi o „Dite, Petrovi, Janovi, Jankovi Hraškovi, Deduškovi“ až k celovečerným animovaným filmom „Zbojník Jurko“ a „Krvavá pani“. Rozsiahla je aj jeho televízna animovaná tvorba, napríklad cykly rozprávkových večerníčkov „Puf a Muf“ (1971 – 1973) a „Panák z križovatky“ (1980 – 1981).
Osobitosťou jeho tvorby je, že je zväčša nielen autorom výtvarných a animovaných návrhov, ale aj autorom námetu, scenára a režisérom, niekde dokonca aj kameramanom a strihačom. Tak vytvoril aj svoj prvý slovenský celovečerný animovaný film „Zbojník Jurko“ (1976), rovnako „Krvavú pani“(1980) a posledný rozsiahlejší titul „Marcipánová komédia“ (1987). Celkovo natočil 214 animovaných filmov, z ktorých mnohé získali významné ocenenia doma i v zahraničí a uviedli ich vo vyše 70 krajinách. Zúčastnil sa na desiatkach individuálnych i kolektívnych výstavách karikaturistov i autorov výtvarných návrhov. Okrem rozsiahleho seriálu Vaša Dita v týždenníku Roháč dlhé roky prispieval do satirickej relácie bratislavského rozhlasu glosami pod názvom Čo vŕta Viktorovi Kubalovi v hlave. Je autorom knižiek „Výlet Toma Pilbyho“ (1962), „Otcovia a deti“ (1963), „Vaša Dita“ (1965), „Ja a môj brat“ (1967) a mnoho ďalších ilustroval. V roku 1981 stál pri zrode festivalu Kremnické gagy a stal sa prvým rektorom imaginárnej Univerzity humoru a satiry, ktorá bola zároveň založená. Zomrel vo veku 74 rokov 24. apríla 1997 v Bratislave.
Slovenská pošta
