Ako rytier bez brnenia
ako vietor uprostred rozkvitnutej lúky,
ako búrlivý sen uprostred tichej noci,
prichádzaš brániť nevinných,
bojovať za bezvládnych.
Pozerám do odhodlaných očí,
pevne zovretých pier,
so zatajeným dychom sledujem
kŕčovite pokrčené prsty,
počujem praskať napnuté šľachy.
Som fascinovaný,
s akou tvrdosťou čelíš presile,
rýchlosťou meníš strach v odvahu,
vytrvalosťou bojuješ za svoje presvedčenie.
Úžasné,
ešte aj v týchto chvíľach si krásna.
Jaroslav Martiš
