„…to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy.“ (Ján 1,14)
Milé sestry a milí bratia,
najväčším tajomstvom a zázrakom Vianoc je vtelenie. Evanjelista Ján opisuje tento najdôležitejší moment Vianoc ako chvíľu, keď Slovo stalo sa telom, neviditeľné viditeľným znamením pre svet. Slovo, ktoré dlhé stáročia prebývalo v Božom ľude ako prorocké zasľúbenie, sa stalo v Betleheme viditeľnou realitou. V plnosti času Boh vstúpil do porušeného sveta v betlehemskom dieťati, aby prebýval s nami a medzi nami ako Immanuel (Boh s nami). Všetko sa udialo v réžii a moci Ducha Svätého ako nový začiatok dejín záchrany človeka. Vianoce nám dlhé stáročia pripravoval a napokon daroval Boh. V betlehemskom dieťatku sa naplnil kairos – čas milosti, chvíľa, od ktorej sa menia dejiny človeka. Čas Božieho mlčania bol prestrihnutý anjelským slávospevom a vianočným znamením: nájdete nemluvniatko obvinuté plienkami ležať v jasliach. Na Vianoce Boh prehovoril novým a jedinečným spôsobom – Slovo sa stalo telom. Božia láska sa zhmotnila v dare života, neskôr v dare najvyššej obete.
Milí vianoční priatelia,
čas Vianoc je pre nás všetkých veľkým pozvaním. V prvom rade hľadieť na Ježiša – jednorodeného Božieho Syna, na ktorom sa zjavila Božia sláva. Zažiť kus vnútornej radosti, že aj v dnešných časoch odcudzenosti vo svete, rozdelenia, straty ľudskosti je tu Niekto, kto sa nás nevzdal a zostáva s nami. Zostáva s nami vo svojom slove, v dare sviatostí a v spoločenstve Ducha Svätého, v Jeho cirkvi. Zostáva s nami ako Ten, ktorého sláva sa najdokonalejšie zjavila v obeti, utrpení a dreve golgotského kríža.
Vianoce sú zároveň osobným pozvaním zažiť Kristovo vtelenie nielen do tohto sveta, ale aj nášho osobného života. Vianoce nie sú časovo vymedzené na nejakú časť v kalendári sveta. Nastávajú vždy vo chvíli, keď v moci a réžii Ducha Svätého nastáva aj pri nás zázrak vtelenia. Chvíľa, keď do nášho života vstupuje On ako Slovo, ktoré sa stáva telom. Čas, keď pôsobením Ducha Svätého sa v nás rodí dar viery, keď vnímame dotyk Božej lásky a prítomnosti, dotyk poznania, že neviditeľný Boží svet je rovnako reálny ako náš viditeľný.
Jeho slovo chce a túži mať viditeľnú podobu v dnešnom svete. Preto sú Vianoce aj osobným pozvaním zažiť zázrak a tajomstvo vtelenia. Boh nám dáva sám seba, aby sa Jeho láska v nás stala telom, rukami, nohami, ústami, pomocou blížnym. Čo to praktický znamená? Ak nás Kristova láska privádza k odpusteniu, zmiereniu, vtedy sa slovo stalo telom a nastávajú Vianoce – nový začiatok. Keď názorovo rozdelení ľudia dokážu nájsť spoločnú cestu, keď neznášanlivosť sa mení na prijatie a pomoc, keď nepokoj na pokoj, vojnové červené polia na úrodné sady a záhrady. Toto všetko môže byť ovocím Vianoc, ak necháme vstúpiť betlehemské dieťa do nášho osobného sveta. Ak by sa v Betleheme narodil Kristus aj tisíc krát a nenarodil by sa v našom srdci, nestalo sa Jeho slovo telom v našom živote, nikdy nezažijeme pravé a skutočné Vianoce. Ak prebýva v nás a medzi nami, ak hľadíme skrze Neho na blížnych, seba samých aj svet, vtedy prežívame najkrajšie sviatky roka každý deň.
Prajeme Vám s Kristom a v Kristovi prežité vianočné sviatky a spoločne s Ním požehnaný vstup do Nového roka 2024. „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato…“ (Kol 3,16) v podobe slova aj praktického života.
S láskou a bratským pozdravom
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup ZD ECAV
Peter Mihoč, biskup VD ECAV
