Združenie miest a obcí Slovenska principiálne odmieta parlamentnom schválenú poslaneckú novelu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Samosprávam odoberie milióny eur, pričom schvaľovanie sprevádzalo ukážkové porušenie legislatívneho procesu. Parlament tak opovrhuje vecnými pripomienkami z praxe a falošne predstiera sociálny dialóg.
Bezmocný sponzor
Deklarovaným cieľom novely je rešpektovanie autonómie zriaďovateľov cirkevných a súkromných škôl v súvislosti so zmenou financovania, s dosiahnutím toho, aby bolo v praxi rovnaké financovanie škôl a školských zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa. Uvedená novela môže smerovať aj k tomu, že mestá a obce budú rušiť ZUŠ a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, pretože si nebudú môcť dovoliť financovať ich ďalšie fungovanie. Budú sa tak rušiť verejné zariadenia, ktoré majú často viac ako storočnú tradíciu len preto, že národná rada a vláda ignorujú oprávnené názory starostov a primátorov. Je v kompetencií ministerstva školstva, aby financovalo neverejných zriaďovateľov, aby rozhodlo, kde je potrebné aby vykonávali činnosť, v akej kvalite a za akých podmienok. Uvedená novela spôsobí, že zo samospráv bude bezmocný sponzor.
Školské zariadenia sú inštitúcie, ktoré majú v systéme školstva skôr doplnkovú funkciu. Tou hlavnou je regionálne školstvo. Pojem podfinancované školstvo je už mantrou a napriek tomu, že ide o celospoločenský problém sa nerieši. Na jednej strane je tu povinnosť miest a obcí starať sa v rámci originálnych kompetencií o budovy základných a materských škôl, ich modernizáciu a rekonštrukcie, a na druhej strane, štát ukrajuje samosprávam z rozpočtov milióny eur, aby miesto neho financovali neverejný sektor. Preto mestá a obce síce budú mať peknú a funkčnú základnú umeleckú školu, ale deti sa budú učiť v rozpadávajúcej sa budove základnej školy.
ZMOS pritom opakovane upozorňoval na to, že takáto právna úprava zasiahne mestá a obce vo veľkom rozsahu a že takéto financovanie je porušením ústavného práva samospráv na finančnú nezávislosť. Otvorene sme poslancom parlamentu preto ponúkli spoluprácu a priestor na rokovanie. Tento priestor sme nedostali a rovnako boli ignorované naše pripomienky. Paradoxne, novela bola parlamentom schválená v čase, kedy ešte bolo možné uplatniť pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Ako absurdné preto pôsobí aj znenie Programového vyhlásenia vlády: „Problém nepredvídateľnosti a netransparentnosti schvaľovania zákonov v parlamente, absencie posudzovania vplyvov poslaneckých návrhov a absencie konzultácií týchto návrhov vláda navrhne riešiť zavedením dôslednejšieho pripomienkovania poslaneckých návrhov zákonov, zavedením dostatočnej lehoty medzi druhým a tretím čítaním v NR SR a podrobným posudzovaním vplyvov.“
Poslanci vedia lepšie ako ľudia z praxe?
Napriek tomu, že uvedená novela vyberie z rozpočtov samospráv milióny eur, dopad na rozpočet verejnej správy nebol nijakým spôsobom kvantifikovaný! Absolútne žiadnym. Na uvedené poukazovalo i Ministerstvo financií vo svojej zásadnej pripomienke. Zdá sa, že slovenská legislatíva sa riadi pravidlom: „Poslanci vedia lepšie ako odborní zamestnanci“, čo parlamentu nebránilo v prijatí zákona. ZMOS však dáva do pozornosti fakt, že k návrhu novely uplatnili zásadné pripomienky viaceré subjekty vrátane už spomínaného rezortu financií, štatistického úradu, Úradu na ochranu osobných údajov a tiež viaceré samosprávne kraje.
ZMOS píše: „Je zrejmé, že uvedená novela výrazne zasiahne samosprávy práve v tom najťažšom období po COVID-19 a prehĺbi tak nespravodlivé financovanie neverejných školských zariadení a škôl. Nespravodlivé nie pre neverejných poskytovateľov, ale pre mestá obce. Vyslovujeme dôrazný nesúhlas s takto navrhovanou právnou úpravou a žiadame jej stiahnutie. Rovnako žiadame nápravu tohto absurdného nastavenia financovania, ktoré trvá od roku 2007 a jeho presun spolu s riadnou kontrolou na Ministerstvo školstva ako na subjekt zodpovedný za nastavenie siete škôl a školských zariadení.“
Únia miest Slovenska sa vyjadrila: „Nesúhlasíme s navrhovanou právnou úpravou, ktorou sa mení spôsob financovania súkromných a cirkevných škôl a školských zariadení. Pokiaľ by mala prejsť navrhovaná zmena, je podľa nášho názoru vhodné uvažovať o tom, prečo financovanie tohto typu škôl a školských zariadení si opätovne nevezme na zodpovednosť štát, ktorý má všetky informácie vo vzťahu ku koeficientom, nepotrebuje zmluvu a v minulosti už v tomto režime fungovali krajské školské úrady.“
Žilinský samosprávny kraj: „Výšku normatívu nevie samosprávny kraj vypočítať ani podľa pridelených finančných prostriedkov z podielových daní fyzických osôb, nakoľko je výnos dane samosprávnym krajom rozdelený podľa Nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. – podľa počtu obyvateľov vyššieho územného celku vo veku pätnásť až osemnásť rokov s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka. To znamená, že nie podľa skutočného počtu žiakov v ZUŠ, JŠ a školských zariadeniach. Bez rozdielu na to, koľko žiakov ZUŠ, JŠ a školské zariadenie navštevuje, samosprávnym krajom sú prideľované finančné prostriedky v rovnakej výške.“
Vy iba sponzorujte
Schválená novela prehlbuje nerešpektovania autonómie samospráv v oblasti školstva a tiež opovrhuje fiškálnou decentralizáciou.
V súčasnosti nastavený systém financovania súkromných a cirkevných školských zariadení, základných umeleckých škôl predstavuje asi najabsurdnejšie financovanie v oblasti školstva vôbec. Mestá, obce aj vyššie územné celky majú povinnosť financovať subjekty nad ktorými nemajú žiadnu kontrolu ani nevykonávajú žiadne faktické kompetencie a to priamo z prostriedkov, ktoré predstavujú ich originálne príjmy. Jednoducho povedané – obec nemôže do fungovania týchto subjektov zasiahnuť nijakým iným spôsobom ako iba formálnou kontrolou využívania poukázaných finančných prostriedkov. Nemôže kontrolovať kvalitu a opodstatnenosť ich činnosti, rozhodovať o prioritách v ich smerovaní ani usmerňovať personálnu politiku. Napriek uvedenému je povinná prostriedky, ktoré sú zo zákona jej príjmami, poukazovať na účet týmto subjektom.
Výsledkom schválenej novely bude napríklad: Mesto Žilina výlučne na súkromné a cirkevné ZUŠ prispieva ročne vo výške 1.571.624 eur a obec Ľubotice vo výške 349.000 eur. Uvedená suma predstavuje približne 10% výdavkov obce Ľubotice a trojnásobok toho, čo obec Ľubotice vynakladá na starostlivosť o seniorov. Obec Ľubotice ma 3600 obyvateľov a transfer ZUŠ je vo výške 88%. Ďalším príkladom reálneho dopadu novely je mesto Martin a jeho financovanie neverejných inštitúcií. Z rozpočtu mesta každý rok odídu viac ako 3 mil eur neverejným poskytovateľom. Len pre mesto Martin bude novela predstavovať navýšenie výdavkov o viac ako 300 tis eur.
Porušujú čo sa len dá
Uvedená novela je podľa Združenia miest a obcí Slovenska ukážkovým príkladom porušenia Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje samospráve finančnú nezávislosť a právo samostatne hospodáriť so svojim majetkom. Uvedené je týmto systémom financovania neverejných škôl a školských zariadení porušované. Európska charta miestnej samosprávy, ktorú ratifikovala aj Slovenská republika, je pravidelne porušovaná najmä vo vzťahu k právu samospráv na primerané finančné prostriedky, právo na finančnú nezávislosť či právo na primerané prerokovanie zmien, ktoré sa ich dotýkajú. Netreba zabudnúť ani na to, že predkladateľ novely nedokázal kvantifikovať finančné dopady na samosprávy!
Hrubé zásahy do nezávislosti samospráv
Združenie miest a obcí Slovenska dôrazne nesúhlasí s takto prijatou novelou. Nesúhlasí rovnako ani s procesom, ktorý nechal pred dverami mestá, obce a vyššie územné celky. Považujeme za prejav absencie rešpektu správanie zákonodarcov, ktorí v procese dôležitých zmien nepočúvajú názory tých, ktorých sa tieto zmeny dotknú, ktorí s nimi nekonzultujú problémy a uprednostňujú vlastné „jednoduché a rýchle riešenia“. Podľa ZMOS parlament schválil hrubé zásahy do nezávislosti samospráv. ZMOS preto už teraz formuluje ďalšie kroky, ktorých cieľom bude nezavedenie tejto novely do praxe. V pomerne krátke dobe o nich bude informovať.
Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS (krátené)
Foto: Slavomír Flimmel
