Zamyslime sa nad odkazom mŕtvych: „Čím ste vy, boli sme aj my, čím sme my, budete aj vy!“
Myslieť s vďačnosťou a láskou na život svojich blízkych zosnulých môže ten, kto v Pána Boha verí, aj ten, kto v neho neverí. Veriaci človek myslí nielen na minulosť svojich drahých, ale aj na ich budúcnosť. Veriaci človek chápe smrť nie ako koniec, ale ako veľký tajomný predel, na ktorom sa končí jedno štádium života a súčasne sa začína nové, kvalitatívne celkom iné štádium života. Večnosť, do ktorej naši blízki vstúpili cez smrť, je ich novou budúcnosťou. Tým sa líši od neveriacich, ktorí smrť chápu ako absolútny koniec pre jednotlivého človeka.
Musíme sa rozhodnúť pre jeden alebo druhý spôsob videnia. Ak oľutujeme svoje hriechy a poprosíme Pána Boha o odpustenie prostredníctvom Pána Ježiša Krista, On nám odpustí. Odpustenie hriechov a otvorená brána do večnosti – to je tá najradostnejšia realita, aká existuje. Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a očakáva nás vo večnosti. Pretože nás čaká vzkriesenie, nemusíme ani nesmieme klesnúť na primitívnu úroveň konzumných živočíchov, ale môžeme mať pohľad upretý nahor.
Čas Božieho volania už končí, blíži sa Boží súd
Každý človek sa pominie s celou svojou pýchou a svojím leskom. Pred Bohom nie sme nič a môže nás len postihnúť Jeho spravodlivý súd. Vyvrcholením všetkého je Boží súd a Božia spravodlivosť vo večnosti. A pokiaľ ide o Boží súd, nech si o ňom človek myslí čokoľvek, skutočnosť je taká, že pred týmto súdom nemôže ujsť. To nie je ponechané na ochotu , či neochotu ľudí, ale je to jednoducho Božie ustanovenie, že vševedúci Boh zhodnotí život každého človeka. Mnohí by boli radšej, keby sa smrťou definitívne skončil ľudský život a nikdy nemal nijaké pokračovanie, len aby nemuseli myslieť na Boží súd. Ale takéto želania nespravodlivých, nevedomých a súčasne zbabelých ľudí nemôžu nijako zmeniť Božie rozhodnutie o tom, že človek je za svoj život plne zodpovedný. Preto sa rozhodnime, kým je čas. Pán Ježiš pripravuje v nebesiach miesto pre každého, kto uverí v neho a čaká na naše rozhodnutie.
Čas Božieho volania už končí. Žijeme v čase, kedy Boh hľadá človeka. Človek má hľadať Boha, počuť jeho vanie. Ak si ho doteraz nenašiel, nemáš už veľa času. Čas milosti sa kráti! Ak budeš hľadať Boha celý srdcom, dá sa ti nájsť. A preto hľadajme Boha, kým sa dá nájsť, kým je ešte čas. Čas druhého príchodu Pána Ježiša Krista je už blízko. Nikto nie je pánom svojho času, ani svojho života. Od Stvoriteľa sme závislí vo všetkom bez výnimky. Za každý, i ten najmenší zlomok času svojho jestvovania vďačíme Jemu, Stvoriteľovi. Boh je Pánom našich životov.
A teraz môžeme zhodnotiť situáciu, v ktorej sa skutočne nachádzame. Ak sa pozrieme na skutočnú situáciu v našej krajine, kde vládne pokrytectvo a chaos vo všetkých oblastiach – v politike, cirkvi, zdravotníctve, energetike, školstve, v mestách aj v rodinách. Skúsme hľadať príčiny. Všimnime si vzťahy ľudí k Stvoriteľovi všetkého – k Pánu Bohu a Jeho zákonom. Všimnime si medziľudské vzťahy. Nedodržiavanie Božích prikázaní (k Bohu a k blížnemu), nedodržiavajú sa ani zákony, ktoré sme si vytvorili. Je zvýšená kriminalita a nenávisť. Mnohí si myslia, že Pána Boha nepotrebujú, nájdu sa aj takí, ktorí tvrdia, že Boha niet. Mnohí si spomenú na Neho až keď sú v núdzi, alebo v ohrození života.
Riešenie: návrat k Stvoriteľovi
Riešením problémov ľudí je návrat k Pánu Bohu a jeho prikázaniam. Veď On stvoril všetko. Môžeme Ho spoznať zo stvorených vecí: Vesmír, zákony v prírodných vedách, DNA, tiež existuje nehmotná informácia ako samostatná entita popri hmote a energii. Informácia diktuje usporiadanie hmoty, ktorá je nosičom nehmotnej informácie. Informácia je im nadradená. Takýto pohľad je v súlade s biblickou vierou. Ak veríme Božiemu slovu, potom veríme, že Kristus je Slovo, ktoré bolo na počiatku (Ján 1,1). Ďalej je to privilegovaná planéta Zem a všetko, čo je na nej a v nej, ďalej Ho môžeme spoznať z Písma Svätého – Biblie, predstavil nám Ho Pán Ježiš Kristus – Boží Syn a nakoniec mnohí Ho poznajú z vlastných zážitkov. Dodržiavanie Jeho prikázaní je veľmi dôležité pre existenciu ľudstva. Boh sa nenechá urážať a vysmievať, ľudstvo potrestá. Kresťanská mravouka nás učí o povinnostiach kresťana k Pánu Bohu, k blížnym a k sebe samému: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého“ (L10,27).
Častou príčinou neviery, či nezáujmu dnešných ľudí o duchovné veci je ľahostajnosť, nedostatočné vedomosti, názor, že mňa sa to netýka, mám ešte čas, mám sa dobre aj bez Boha. Ale čo ak prežívame záverečné časy nášho života? Veci nášho života každého z nás sa delia na dôležité a nedôležité (alebo menej dôležité), preto im treba stanoviť určitú prioritu (napríklad, či uprednostním bohatstvo pred zdravím) a zamyslieť sa nad svojím životom.
Mám nádej uniknúť smrti, viem niečo o večnej smrti? Existuje možnosť záchrany? Áno, existuje! Je to viera v Pána Ježiša Krista. On zomrel za naše hriechy a neustále nás volá (1K15,3). On je cesta , pravda a život, nikto nepríde k Otcovi, len skrze Neho (J14,6). Preto uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom (Sk14,28). Svojím víťazstvom priniesol Pán Ježiš Kristus stav pokoja medzi Bohom a človekom.
Mnohí, najmä mladí ľudia si myslia – veď mám ešte čas, život mám pred sebou, chcem si užívať. Ale treba si uvedomiť, že nevieme kedy zomrieme. Smrť je však istá. A kedy začína staroba? Časový bod nemožno tak jednoducho určiť ako začiatok jesene v kalendári. Nástup staroby ovplyvňuje temperament človeka, chorľavosť, či žiaľ v srdci. Staroba nastupuje vždy ticho a nepozorovane. Kým je človek mladý, nezriedka je tvrdý, ješitný, chce byť nezávislý, žiť pre seba a užívať. Súcit k ostatným považuje za naivitu, za zbytočné gesto. Keď dospeje, spozná, že je zraniteľný, že je závislý na mnohých skutočnostiach.
V starobe nás začnú okrem iného trápiť rôzne choroby, starosti a musíme znášať rôzne utrpenia. Najľahšie ich môžeme prekonávať cestou viery, rozumu a srdca. Často musíme prekonávať samotu a strach. Častokrát nás opustia priatelia, ba i príbuzní. Ale aj tu existuje pomoc – modlitba. Modliť sa máme k Svätej Trojici – k Bohu Otcovi, k Božiemu Synovi Pánovi Ježišovi Kristovi a k Duchu Svätému. Modlitbou sa ponárame do seba a prostredníctvom Ducha Svätého nadviažeme spojenie s Pánom Ježišom a s Nebeským Otcom. Musí to byť modlitba prosby a odovzdanosti sa Bohu „buď vôľa Tvoja“. Otvorme sa Bohu a vložme sa do jeho náručia.
Pre veriaceho sa smrťou nič nekončí, všetko sa iba začína
Smrť je súčasťou nášho života. Každého čaká. Nie je však ukončením života a pádom do ničoty. Pre veriaceho sa smrťou nič nekončí, všetko sa iba začína. Treba si uvedomiť, že pri smrti sme rovnako v Božích rukách ako v živote. Smrť veriaceho človeka je očakávanie dieťaťa, že sa stretne so svojím Otcom vo večnosti. Ideme k Otcovi. Otec nás miluje. On miluje a volá každého a záleží len na nás, ako sa rozhodneme. Tak, ako je istá smrť, je istý aj druhý príchod Pána Ježiša a súd. O tom, aj o znakoch pred druhým príchodom je veľa napísané v Biblii: Žalmy, evanjeliá Jána, Matúša, Marka, Jakuba, Lukáša, Listy, Zjavenia Jánovi, Daniel. A tak prijmi Pána Ježiša a zver sa do Jeho rúk, kým máš ešte na to čas. Nevieš deň ani hodinu, kedy ťa Pán povolá a možno nebudeš mať už čas svoj život a vzťah k Bohu zmeniť. Odsúdil si sa sám svojou tvrdohlavosťou a nerozumnosťou. Ži tak, aby si bol pripravený kedykoľvek z tohto sveta odísť a kam, to záleží na tebe. Boh ti dal na premýšľanie dosť času, rozum a možno aj napomenutia, ktoré si nerešpektoval. Pán Ježiš Kristus pri súde to bude mať jednoduché – každému povie: Staň sa vôľa tvoja, ty sám si sa rozhodol, či pôjdeš do večného zatratenia alebo do večnej radosti. Otázku spasenia a večného života si musí vyriešiť každý sám, dokiaľ žije. Žiješ v čase milosti, odídeš do času spravodlivosti. Boh pre nás skrze Pána Ježiša Krista urobil všetko, teraz si na ťahu už len ty. Boh ťa miluje. Prosme Ducha Svätého aby nám ukázal, čo potrebujeme zmeniť, aby vošiel do našich sŕdc a aby sme počuli Jeho hlas a našli cestu k Pánovi Ježišovi.
Teda aj tí, čo už zomreli, aj my, čo sme ešte na tomto svete očakávajme s vierou, nádejou a láskou na druhý príchod Pána Ježiša, aby nás voviedol do svetla svojej prítomnosti. Pán Boh ťa volá, čaká ťa, preto sa rozhodni čo najskôr. Kto veril, nikto to ešte neoľutoval ale mnohí ľutovali, že premárnili čas milosti, hoci mali možnosť spoznať Stvoriteľa.
Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Modlime sa aj za našich milovaných zosnulých, nech odpočívajú v pokoji, a s veľkou nádejou pre dar večnej spásy a v dôvere aby im Pán Boh odpustil a prijal ich do svojich svätých a ctihodných rúk, modlime sa za nich nielen v týchto dňoch ale každý deň.
Text: Štefan Gašek, foto: Slavomír Flimmel
