Oddávna sa ľudia snažili mať akési živé pamätníky na rôzne dôležité udalosti vo svojom živote, a tak vysádzali stromy napríklad z príležitosti narodenia dieťaťa, svadby či úmrtia blízkych, a podobne. Dodnes sa udržala tradícia výsadby pamätných stromov najmä pri návštevách štátnikov alebo aj pri iných významných príležitostiach. Vysádzali sa tiež pamätné háje, ktoré nadväzovali na kedysi rozšírené posvätné háje, ktoré boli nedotknuteľné. Posvätné háje boli priestory pod šírym nebom obklopené stromami, využívané v prírodnom kulte predkresťanských náboženstiev.
V roku 1918 došlo k zániku Rakúsko-Uhorskej monarchie a na jej troskách vznikli niektoré nové štáty, medzi ktorými nechýbala ani Československá republika (ČSR). Bratské národy Čechov a Slovákov sa tak po prvýkrát ocitli na mape Európy. Po konsolidácii pomerov na území prvej ČSR sa vysádzali jubilejné háje až na konci desiateho výročia trvania štátu, teda v roku 1928. Hájiky boli zakladané na vhodnom mieste v primeranej veľkosti a mali byť opatrené kamennými pamätníkmi s trvalým označením roku 1928. Výber drevín mal byť vhodný pre dané stanovište, avšak odlišný od okolitého lesa.
Jubilejné hájiky 10. výročia trvania prvej ČSR upadli do zabudnutia, alebo sa stali nepotrebnými, ba dokonca nežiadúcimi (symbolika predchádzajúcej éry). Absencia starostlivosti o pamätné hájiky či stromy zapríčiňuje potom ich postupný zánik. Za zachovanie niektorých takýchto živých pamätníkov, prípadne len ich zvyškov, môžeme neraz vďačiť len šťastnej náhode alebo zhode priaznivých okolností. Ich osudy spravidla určuje človek, niekedy aj prírodné činitele, najmä vekové možnosti jednotlivých drevín.
Jubilejný háj z roku 1928 upadol do zabudnutia aj v Púchove. Prístup do tohto hája bol od púchovskej nemocnice, alebo z druhej strany chodníka okolo záhradkárskej osady a prírodného amfiteátra Lachovec. Podľa pamätníkov bola skladba, umiestnenie a druh drevín v osemhektárovom poraste uspôsobené tak, aby vytvárali letopočet 1928. Nápis mal byť viditeľný od železničnej stanice. Nakoľko ide o bežný hospodársky les, realizovali sa tu prebierky aj ťažba a v súčasnosti už nie je možné pozorovať ani náznaky tohto letopočtu. Z pôvodne vysadených drevín sú tu smrekovce, smreky, javory a borovice.
V minulosti tu bol osadený pamätník k 30. výročiu vzniku ČSR s letopočtami 1918 – 1948. Kedy a kým bol odstránený, nie je známe.
Uvedené informácie som čerpala z publikácie Pamätné kamene a jubilejné háje z roku 1928 (LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ktoré si dali za cieľ všetky známe jubilejné háje a pamätné kamene zdokumentovať). Je tiež pripomienkou prepojenia lesníctva so vznikom spoločného štátu.
Dnes pri prechádzke na amfiteáter Lachovec už jubilejný háj ani pamätník nenájdete, ale v rokoch mojej mladosti sme spolu s rodičmi v kroví hľadali a našli kameň, s vyrytým letopočtom 1918-1948 a pozerali na stromy, o ktorých sme vedeli, že sú vysadené v tvare letopočtu 1928.
Irena Kováčiková, mestská kronikárka
