Mesto Púchov v spolupráci so ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Púchov oslávilo 29. augusta 73. výročie Slovenského národného povstania v mestskom parku pri pomníku na pamiatku padlých v 1. a 2. svetovej vojne.
Mesto pri pietnom akte reprezentoval viceprimátor Roman Hvizdák, poslanci Pavel Melišík a Cyril Crkoň, pracovníčky mestského úradu na čele s vedúcou oddelenia školstva a sociálnych vecí Renátou Holákovou. ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov viedol jeho predseda Peter Horváth, ktorý zvlášť privítal 97-ročného vojnového pamätníka Ondreja Martiška a predniesol hlavný príhovor, z ktorého vyberáme:
„V histórii, ale i dnes môžeme sledovať snahy rôznych národov o získanie slobody, práva na sebaurčenie národov. Našim prvým, hoci neúplným úspechom bol vznik ČSR v roku 1918. Bol to určite pokrok voči Rakúsko-Uhorsku, ale nie všetkých to uspokojilo. Po mníchovskom diktáte československá vláda schválila autonómiu Slovenska s vlastnou vládou. To väčšinu Slovákov uspokojilo, ale z Hitlerovho podnetu Slovenský snem 14. marca vyhlásil samostatný Slovenský štát. Tento podpísal zmluvu o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom. Zákonitým dôsledkom bolo, že už 1.-15.septembra 1939 Slovenský štát, ako prvý spojenec Hitlera napadol Poľsko.
Hoci Slovenská republika bola medzinárodne uznaný štát, jeho suverenitu obmedzovala zmluva s Nemeckom. Treba však povedať, že navzdory vojne vládol na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami pokoj, rozvíjala sa kultúra, hospodárstvo i sociálna starostlivosť. Spoločenský život riadila slovenská vláda na čele s prezidentom. V dôležitých mestách však pôsobili nemecké a maďarské posádky. Zvláštnou kapitolou je vedúce postavenie HSĽS a židovský kódex. Vznik protihitlerovskej koalície sa odrazil i v aktivizácii domáceho odboja, ktorý v decembri 1943 utvoril ilegálnu SNR. Táto začala prípravu SNP v dvoch alternatívach:
1. Keď sovietske vojská dosiahnu Karpaty, zaútočí slovenská armáda Nemcom do tyla,
2. núdzová – ak sa Nemci pokúsia obsadiť SR vojensky.
Rast aktivít partizánskych skupín spôsobil, že prezident Tiso 28. augusta súhlasil s ultimátom Nemecka o vojenský zásah na Slovensku. Preto 29. augusta 1944 pplk. Golian vydal heslo „Začnite s vysťahovaním“, čo znamenalo začiatok SNP podľa núdzovej alternatívy. SNP bolo jedným série protifašistických vystúpení v Európe, ktoré urýchlili koniec 2. svetovej vojny a vojnových tragédií páchaných na civilnom obyvateľstve. SNP síce nedokázalo splniť svoj cieľ – umožniť prechod sovietskej armády cez Slovensko – ale bolo najvýznamnejším revolučným vystúpením Slovákov v histórii. Slovenskí antifašisti ním viedli zápas za právo na život a slobodu, za právo národa na sebaurčenie.
SNP sa nám do veľkej miery podarilo zbaviť ťarchy kolaborácie s nacistickým Nemeckom. Preto je pre nás od roku 1991 štátnym sviatkom. Ďakujeme mužom a ženám, ktorí prekonali vlastný strach a preukázali odvahu a statočnosť. I preto je pre nás i dnes veci cti vysloviť im veľkú vďaku a hrdosť na ich činy.“
Po púchovských oslavách sa viceprimátor Roman Hvizdák a poslanci Pavel Melišík a Cyril Crkoň odišli do obce Lazy pod Makytou, kde položili veniec k pamätníku vyvraždených Mladoňovčanov v roku 1944.
