V piatok 30. apríla 2021 sa konalo niekoľko akcií na pamiatku výročia oslobodenia mesta v roku 1945.
Oslavy začali ráno v Europarku pri pomníku pamiatky padlých v 1. a 2. svetovej vojne. Pietnej spomienky sa zúčastnila primátorka mesta Katarína Heneková, viceprimátor Lukáš Ranik, poslanci MsZ Irena Kováčiková a Ján Riško a zástupcovia Zväzu protifašistických bojovníkov. S príhovormi vystúpili primátorka mesta a poslankyňa Irena Kováčiková, ktorá vo svojom prejave uviedla:
„Jednou z najtragickejších súčastí histórie ľudstva sú udalosti, keď človek musí brániť slobodu a spravodlivosť so zbraňou v ruke, keď musí brániť svoju domovinu, svoju vlasť.
Aj tento rok sa stretávame pri pamätníku, aby sme si pripomenuli významný historický medzník v novodobých dejinách nášho mesta – deň oslobodenia 30. apríl 1945. Stojíme pri pamätníku venovanom bojovníkom a obetiam prvej a druhej svetovej vojny, ktorý stvárňuje tŕnistú cestu k dnešnej slobode a demokracii. Stojíme na mieste, ktoré vyzdvihuje odvahu a odhodlanie rodákov v období, kedy láska k vlasti bola silnejšia ako život. Slovensko sa už v lete 1944 postavilo na tú správnu stranu, ktorá dokázala prekonať všetky politické a iné rozpory a stať sa súčasťou protihitlerovskej koalícii.
Historické dokumenty a fotografie hovoria o nezabudnuteľných chvíľach, keď českí a slovenskí vojaci vkročili 20. septembra 1944 po urputných bojoch v Karpatsko-duklianskej operácií na svoje územie. Bozkávali rodnú hrudu, ktorú takmer posvätne niesli svojim spolubojovníkom. Začali sa osloboditeľské boje od východu našej krajiny a trvali nepretržite vyše 8 mesiacov. Boje zanechali popri ľudských stratách aj nevyčísliteľné materiálne škody, ktoré sa vo veľmi zložitých podmienkach odstraňovali ešte niekoľko rokov. Oslobodzovacie vojská na území Slovenska, resp. Československa uskutočnili od septembra 1944 do mája 1945 päť veľkých bojových operácií.
Druhá svetová vojna v Európe sa začala 1. septembra 1939 prepadnutím Poľska nacistickým Nemeckom. Oficiálne sa skončila 8. mája 1945 o 23:01 hod. podpisom kapitulácie v Berlíne. Európa tento deň slávi ako Deň víťazstva nad fašizmom a nacizmom. Oslobodzovanie Slovenska trvalo 226 dní. Prvou oslobodenou obcou 21. septembra 1944 bola obec Kalinov, posledný oslobodený Makov 3. mája 1945.
Mesto Púchov a celá Púchovská dolina bolo posledné miesto na Slovensku, na ktorom boli Nemci, takže po oslobodení Púchovskej doliny bolo zavŕšené oslobodenie príchodom vojakov rumunskej a sovietskej armády z druhého brehu Váhu. Rieka bola pomerne rozvodnená a Púchovčania vlastniaci lode pomáhali prepraviť prvých vojakov do mestečka.
Do ozbrojeného povstania slovenského domáceho odboja II. svetovej vojny proti nemeckým vojskám sa zapojilo mnoho vojakov, povstalcov, lekárov, ošetrovateliek aj z nášho mesta. Toto obdobie bolo pre nich skúškou duchovnej a morálnej zrelosti, ako aj túžby bojovať za národ. Súčasné prejavy diskriminácie, kultúrnej intolerancie, či pretrvávajúca viera v nadradenosti vlastného národa nám ukazujú, že história sa môže kedykoľvek zopakovať. Avšak verím, že oslava oslobodenia, taká akú zažívame dnes, bude vždy príležitosťou na to, aby sa prejavila úcta k minulosti a zodpovednosť k budúcnosti. Spoločne sa teraz poďakujme padlým i zosnulým partizánom, účastníkom odboja a všetkým obetiam národného boja, ktorí sa zapojili do procesu oslobodzovania. Sloboda, pokoj a mier, za ktorý položili svoje životy, či obetovali zdravie nás zaväzuje splatiť im tento dlh jeho zachovaním. Tichou spomienkou a pietnym aktom kladenia vencov sme si uctili ich pamiatku.“
Predstavitelia mesta a občania potom prišli položiť kvety k pamätníku obetí 2. svetovej vojny v Horných Kočkovciach. Oslavy oslobodenia mesta Púchov pokračovali poobede na pešej zóne. Púchovskí dobrovoľní hasiči a členovia folklórneho súboru Váh uprostred pešej zóny postavili tradičný máj. Potom boli spustené mestské fontány, z ktorých každoročne majú najväčšiu radosť najmä deti. Večer namiesto tradičnej vatry v Horných Kočkovciach pripravilo OZ Puchovo dedičstvo online besedu s Pavlom Makynom z Ústavu pamäti národa.
Foto: Slavomír Flimmel
