Pani učiteľka Mgr. Zdenka Panáčková z Cirkevnej základnej školy sv. Margity bola ocenená Cenou sv. Cyrila a sv. Metoda za prínos v rozvoji katolíckeho školstva v Žilinskej diecéze otcom biskupom Tomášom Galisom.
Pani učiteľka Panáčková vyštudovala kombináciu predmetov slovenský jazyk a občianska výchova. Pod jej vedením sa žiaci v Testovaní 9 umiestňujú zo slovenského jazyka a literatúry v rámci okresu a púchovských škôl na prvých miestach. Výborné výsledky so žiakmi dosahuje aj v celoslovenskom testovaní Komparo. V súčasnosti v škole vykonáva funkciu vedúcej predmetovej komisie jazykov. Napriek uvedeným úspechom, jej osobnosť zdobia krásne vlastnosti skromnosti a pokory. V rozhovore sa podelila o svoje skúsenosti a postrehy z praxe.
Prečo ste sa rozhodli pre učiteľské povolanie?
V detstve som mala na starosti mladšie sestry, s ktorými sme sa hrávali na školu. Možno to bol prvý impulz. Na základnej škole sa mi páčilo, keď nám vyučujúci odovzdávali svoje poznatky. Absolvovala som Gymnázium v Púchove a v maturitnom ročníku som rozmýšľala aj nad psychológiou a archeológiou. Definitívne som sa rozhodla pre profesiu učiteľky. Chcela som deti vzdelávať a vychovávať s láskou a trpezlivosťou. Toto poslanie plním dodnes.
Čo Vás motivuje pri práci pedagóga?
Boli a sú to výsledky žiakov, ktorým odovzdávam svoje poznatky. Absolvovala som mnohé odborné semináre, pracovala som s deťmi v rámci projektov, pozývala som významné osobnosti, odborníkov na prácu s deťmi… Získala som mnohé ocenenia, certifikáty a osvedčenia. Chcela som, aby žiaci rozmýšľali samostatne, mali prehľad, vedeli si vybrať z toho, čo je pre ich život najdôležitejšie. Snažím sa ich viesť k zodpovednosti, samostatnosti a empatii.
Sú podľa Vás dnešné deti iné, ako boli kedysi? Ak áno, v čom?
Keď som začínala, deti boli troška iné v tom, že rodičia mali pre ne viac času. A na dedine dá sa povedať, že deti vychovávala „celá dedina“ . Každý každého poznal, mnohí žili v spoločnej domácnosti so starými rodičmi. Dnešná doba je konzumná a rýchla. Deti majú veľa rôznych záujmov, vplýva na ne množstvo informácií… Sú odvážne, komunikatívnejšie. Myslím si, že je potrebné viesť ich k zodpovednosti, samostatnosti, sebadisciplíne. K tomu, aby si uvedomovali, že vzdelanie a charakter sú pre ich život dôležité.
Máte nejaký návod na to, ako zvládnuť neposedné alebo neposlušné deti?
Otázka je dosť ťažká v tom, že nijaký návod nie je. Každé dieťa je iné a ku každému treba inak pristupovať. Dôležitá je tu aj spolupráca pedagóga s rodičmi. Ide nám o spoločné dobro pre žiaka.
Aké sú Vaše najväčšie pracovné úspechy?
Od roku 2001/2002 som bola menovaná do funkcie vedúcej okresného kabinetu občianskej a etickej výchovy a bola som členkou okresného kabinetu slovenského jazyka pre 5. – 9. ročník. V roku 2000 som bola za výchovno-vyučovacie výsledky a aktivity ocenená odborom školstva Okresného úradu v Púchove. Spolu so žiakmi sme sa dvakrát zapojili do projektu Občan, v rámci ktorého sme postúpili do celoslovenského kola, ktorý sme prezentovali v Zichyho paláci v Bratislave. Vydávali sme školský časopis, z ktorého mali všetci radosť. Posledné roky dosahujem so svojimi žiakmi výborné výsledky v Testovaní 9 a Komparo zo slovenského jazyka. Mojím najväčším úspechom, ktorý si nesmierne vážim, je Cena sv. Cyrila a Metoda za prínos v rozvoji katolíckeho školstva v Žilinskej diecéze od Mons. Tomáša Galisa.
Pedagóg pri svojej práci zažije mnoho ťažkých, no i úsmevných chvíľ. Pamätáte sa na nejaké?
Pamätám, tých úsmevných bolo a aj teraz sú. Vždy si vybavím tvár žiaka… Aj ja si uvedomujem, že deti sú deti. A úsmev k životu patrí. Ťažšia chvíľa je niekedy pri rozhodovaní o známke, keď sa blíži vysvedčenie. Tá najťažšia bola, keď som sa dozvedela, že tragicky zahynul žiak z mojej triedy.
Čo by sa podľa Vás malo zmeniť v súčasnom slovenskom školstve?
Je toho veľa, čo by sa malo zmeniť. Nebude to jednoduché, lebo zmeniť myslenie je dlhodobý proces. Máme veľa odborníkov, tak dúfam, že kompetentní to vyriešia. Chceme mať vzdelaných ľudí.
V CZŠ sv. Margity učíte od roku 2004. Ako hodnotíte pôsobenie tejto školy?
Táto škola má veľký význam z duchovného hľadiska pre deti a ich rodičov. Hlavne v dnešných časoch. Tu si viac uvedomujú, že s modlitbami a s Božou pomocou život môže byť iný. Získavajú tu základy aj pre ich ďalší duchovný život.
Čomu sa venujete vo voľnom čase a čo Vás vie najviac potešiť?
Medzi moje hobby patrí literárna činnosť. Za literárnu tvorbu som získala v minulosti viaceré ocenenia. Rada čítam, hoci teraz už menej, pozerám dokumentárne filmy o osobnostiach a histórii, svätcoch. Zo športu od mala mám rada hokej a krasokorčuľovanie. Vnímam krásy prírody a každodenného života. A prácu okolo domu a v záhrade. Veľkú radosť mám zo svojich vnúčat – z Matúška, Emky a najmladšieho Rastíka. A určite ma potešia úspechy našich žiakov.
Zdroj: Cirkevná základná škola sv. Margity
