Rozhovor s hlavným kontrolórom mesta Jozefom Motúzom
Poslanci mestského zastupiteľstva na konci júna 2022 volili hlavného kontrolóra mesta. Do voľby sa prihlásili a poslancom predstavili štyria kandidáti: Zuzana Hlúbiková, Anton Martinko, Jozef Motúz a Zuzana Šišková. V tajnej voľbe najviac hlasov získal Jozef Motúz, ktorý sa tak stal hlavným kontrolórom mesta Púchov na šesťročné funkčné obdobie. Pri príležitosti jeho nástupu do novej funkcie sme mu položili niekoľko otázok.
Odkiaľ pochádzate, kde ste študovali a bývali?
Narodil som v roku 1973 v Považskej Bystrici. Keď som mal asi 4 roky, rodičia sa presťahovali do Púchova – kvôli práci a najmä bývaniu. Základnú školu som absolvoval na Komenského ulici – trieda s rozšíreným vyučovaním jazykov, od 3. triedy ruský jazyk, od 5. triedy nemecký jazyk. Otec mal rád železničnú dopravu a tak bol rád, že som chodil na Strednú priemyselnú školu dopravnú vo Zvolene so zameraním na cestnú dopravu a prepravu, ktorú som ukončil maturitnými skúškami v roku 1992. Následne som úspešne absolvoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave – odbor Národohospodárska teória a politika a špecializácia hospodárska politika.
Aké boli vaše doterajšie pracovné zaradenia?
Po ukončení Ekonomickej univerzity v Bratislave som pracoval u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka v Púchove, kde som mal na starosti administratívne práce pri vybavovaní spisovej agendy. Následne som bol zamestnaný v spoločnosti LYSTRA, s. r. o., Varín. Majiteľ a štatutár vlastnil penzión a reštauráciu, vo svojich priestoroch prevádzkoval aj obchod s potravinami a pobočku stávkovej kancelárie. Ešte, aby toho nebolo málo, pestoval hlivu ustricovú. Ako ekonóm som sa mal čo zvŕtať, aby som dosiahol majiteľovu spokojnosť. Od septembra 2003 som pracoval ako referent na Ministerstve financií Slovenskej republiky v Bratislave, sekcia auditu a kontroly, odbor VA vlastných zdrojov. To čo som voľakedy robil, tak som začal kontrolovať, takže som svoju prácu ovládal. A verím tomu, že nasledujúcich 6 rokov v tom budem pokračovať.
Mohli by ste prezradiť aj niečo z vášho súkromného života?
Vyrastal som ako prvé dieťa rodičom Jozefovi a Anne. Mám o rok mladšiu sestru Juditu. V súčasnosti som ženatý a manželka Magdaléna je štatutár a konateľ v Starbios, s. r. o., Šamorín. Pracuje ako všeobecná lekárka v Šamoríne, kde aj žijeme. V mladosti som mal aj vážny úraz, no nezanevrel som na tento život. To, čo bežní ľudia pravidelne robia, šoférujú, pracujú, športujú, to ja môžem vykonávať len s obmedzením. Bol som pravák, ale naučil som veľa vecí vykonávať ľavou rukou, (pravú som nestratil, ale je nepoužiteľná). Aby som sa naučil trpezlivosti, začal som aj vyšívať. Voľakedy bola reportáž v Púchovskej televízii o mne a o mojej záľube vo vyšívaní. Dokonca bola aj výstava v evanjelickom kostole s mojimi ručnými prácami. Zo športu mám veľmi rád stolný tenis. Aj tu som sa musel preorientovať na ľavú ruku a poviem vám, veľa čitateľov Púchovských novín by som porazil. Veľmi rád šoférujem, a keď človek má automatickú prevodovku, nie je problém aj jednou rukou ovládať riadenie. Asi som niečo zdedil aj po mojej mame, ktorá bola kuchárka a preto veľmi rád varím a pečiem, hlavne sladké maškrty. Veľmi rád si vypočujem dobrú, slovenskú hudbu, rád si pozriem športové prenosy a dobrý film.
Aký máte vzťah k mestu Púchov?
Môj otec stále tvrdil, že Púchov je pupok sveta. Vo veľa veciach je to pravda. Hoci už 20 rokov nemám trvalý pobyt v meste Púchov, stále som Púchovčan. Stále, rád čítam Púchovské noviny, čo sa deje v meste, rád sa idem pozrieť na športové podujatie, kde je nejaké púchovské mužstvo. Niekedy v apríli FK Šamorín hostil MŠK Púchov. Stále som váhal, komu mám držať palce. Púchov nakoniec vyhral 3:2 a možno tie body zachránili futbalové mužstvo aj pre tento ročník. Som rád, že Púchov má nové Divadlo, novú železničnú stanicu, že stále zachováva tradície, na ktorých som aj ja vyrastal, lampiónový pochod, ohňostroj, Púchovský jarmok, keď vidím, že v rámci kultúry sem chodia rôzne hudobné skupiny, divadlá so svojimi predstaveniami… Teší ma, keď si na internetovej stránke prečítam, že mesto má vyrovnaný rozpočet, keď vidím, že výdavky neprevyšujú príjmy.
Aká bola vaša motivácia, s ktorou ste sa rozhodli uchádzať sa o novú pracovnú pozíciu?
Možno napätá atmosféra v mojom bývalom zamestnaní, možno blízkosť rodiny, určite však vyskúšať niečo nové, nové prostredie, nové vzťahy, nové osoby… (pri zmene štátnej správy za verejnú).
S akými plánmi nastupujete do novej funkcie?
Hlavný kontrolór, hoci by mal byť nezávislý a nestranný, mal by rešpektovať aj poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí ho na uvedenú pozíciu zvolili. Uvedení poslanci obecného zastupiteľstva majú určite záujem o rozvoj ekonomickej, hospodárskej, kultúrnej a spoločenskej stánky mesta a aj o podmienky a budúcnosť obyvateľov mesta Púchov. Hlavný kontrolór by mal mať rovnaký postoj k mestu a aj k jeho obyvateľom a taktiež by sa mal zúčastňovať na zasadnutiach mestského zastupiteľstva a svoje pripomienky by mal prezentovať. Vzhľadom na to, že už 19 rokov pôsobím na kontrolnej a audítorskej pozícii na Ministerstve financií Slovenskej republiky, svojou kontrolnou a audítorskou činnosťou chcem pomôcť tomu, aby toto mesto bolo stále na vysokej ekonomickej, hospodárskej, kultúrnej a spoločenskej úrovni a aby obyvatelia mesta Púchov boli hrdí na svoje mesto.
Máte svoje obľúbené životné krédo?
Som kresťan, evanjelik, moja manželka je rímsko-katolíckeho vierovyznania. Už to je svedectvo, že ľudia dokážu žiť, spolunažívať s radosťou. A moje životné motto? V knihe kníh, je jeden verš List Rimanom 12 kapitola, verš 21: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.“
Pripravil Slavomír Flimmel
