Na následky ochorenia COVID-19 zomrelo za prvé tri mesiace tohto roka viac ľudí, ako na tradične najčastejšiu príčinu úmrtí – choroby obehovej sústavy. Takmer štyri pätiny zomretých na koronavírus boli seniori nad 65 rokov. Nová infekcia súčasne v porovnaní s päťročným priemerom pokryla takmer celú nadúmrtnosť.
Infekcia COVID-19 spôsobila na Slovensku v 1. štvrťroku tohto roka úmrtie 9,4 tisíca ľudí, čo predstavovalo 39 % percent z celkového počtu úmrtí zaznamenaných v krajine (zomrelo vyše 24-tisíc osôb). Znamená to, že štyri z desiatich úmrtí na Slovensku spôsobil koronavírus. Nová infekcia bola súčasne najčastejšou príčinou úmrtí spomedzi všetkých príčin a predbehla aj choroby obehového systému či nádory, ktoré patria dlhodobo k dvom najčastejším príčinám úmrtí na Slovensku. Vyplýva to z predbežných údajov o príčinách úmrtí za 1. štvrťrok 2021, ktoré aktuálne zverejnil Štatistický úrad SR.
Spolu s minuloročnými 4-tisíc obeťami pandémie tak koronavírus ku koncu marca 2021 spôsobil v súhrne na Slovensku úmrtie takmer 13,4 tisíca osôb. „COVID-19 bol najčastejšou príčinou úmrtí v každom z prvých troch mesiacov roka 2021, je to nový fenomén. Počas posledných mesiacov roka 2020 bol ešte na druhom mieste za chorobami obehového systému. Tie na Slovensku dlhodobo dominujú príčinám úmrtí,“ spresnila Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR. Najviac úmrtí v absolútnej hodnote spôsobil koronavírus v januári, keď mu podľahlo 3,4 tisíca osôb. V dvoch nasledujúcich mesiacoch počet obetí klesal.
Koronavírus pokryl celú nadúmrtnosť
Záujem o príčiny úmrtí je spojený aj s hľadaním odpovedí na otázky, ako pandémia celkovo zmenila úmrtnosť v SR, najmä akú časť nadúmrtnosti pokryl koronavírus, respektíve či sa nadúmrtnosť prejavila aj pri iných, tradičných príčinách úmrtí. Porovnanie počtu úmrtí s priemerom prvého štvrťroka predošlých piatich rokov potvrdilo nadúmrtnosť na úrovni 9 380 osôb (nárast o 63 %). Počet zomretých na COVID-19 (9 355 osôb) v prvom štvrťroku je tak takmer identický s hodnotou nadúmrtnosti.
Vývoj počas jednotlivých mesiacov však nebol rovnomerný. V januári úmrtia spôsobené infekciou COVID-19 pokrývali nadúmrtnosť na 88 % a zvyšná časť nadúmrtnosti patrila iným príčinám. Išlo najmä o choroby obehovej či dýchacej sústavy. Vo februári a v marci koronavírus dokonca prevyšoval celú hodnotu nadúmrtnosti: vo februári len nepatrne o 0,4 %, ale v marci až o 18 %. „Znamená to, že počty úmrtí spôsobené inými významnejšími príčinami v porovnaní s priemerom predošlých rokov poklesli,“ doplnila Z. Podmanická. V marci bol zaznamenaný znížený počet úmrtí na choroby obehovej i dýchacej sústavy a tiež výraznejší pokles počtu zomretých na nádory, ktorý je však evidentný už od začiatku roka.
Ďalšie príčiny úmrtí a úmrtia podľa vekových skupín
Druhou najčastejšou príčinou úmrtí v prvom štvrťroku boli choroby obehovej sústavy, podieľali sa na 33 % úmrtí, nasledovali nádory (13 %), choroby dýchacej sústavy (6 %) a choroby tráviacej sústavy (3 %). Týchto päť najčastejších príčin spôsobilo spolu 93 % úmrtí.
Zaujímavé je tiež porovnanie úmrtí na konkrétne príčiny v porovnaní s vývojom v predošlých rokoch. Počet úmrtí na tradične najčastejšiu príčinu – choroby obehovej sústavy (kardiovaskulárne choroby) – bol výrazne vyšší (o 23 %) ako v predošlých rokoch najmä v januári 2021. Vo februári bol tiež vyšší, ale len o 7 % a v marci už zaznamenal pokles o 2 %. Podobne na choroby dýchacej sústavy sa zomieralo viac ako v minulosti, najmä v januári a februári (o vyše 20 %). V marci už nastal pokles voči priemeru o 7 %.
Pozitívny trend zaznamenal počet zomretých na nádory, ich počet sa počas prvých troch mesiacov v porovnaní s priemerom znížil o 10 až 17 %, najviac vo februári. Pokles zaznamenali tiež vonkajšie príčiny smrti (šiesta najčastejšia príčina), kam patria napríklad úmrtia na následky havárií či úrazov, ktoré v spomínaných mesiacoch klesli od 13 % do 24 %, najvýznamnejšie v marci.
Z hľadiska jednotlivých vekových kategórií zomrelo v 1. štvrťroku na následky ochorenia COVID-19 najviac ľudí vo veku nad 65 rokov. „Seniori v poproduktívnom veku predstavovali takmer osem z desiatich obetí infekcie COVID-19. Najvýraznejší podiel na celkovom počte obetí vírusu mali starší seniori nad 75 rokov (49 %), nasledovali mladší seniori (30 %),“ zdôraznila Z. Podmanická. Ľudia v produktívnom veku predstavovali 21 % obetí tohto ochorenia. Následkom koronavírusu podľahli aj 4 deti vo veku do 14 rokov.
Posuny nastali aj pri ostatných príčinách. Nárast počtu zomretých na kardiovaskulárne choroby sa prejavil u ľudí v produktívnom i v poproduktívnom veku. Najvýraznejšie v podskupine mladších seniorov od 65 do 74 rokov, kde zvýšenie voči predošlým rokom dosiahlo 22 %. Pri nádoroch došlo k zníženiu počtu úmrtí v oboch vekových skupinách. Zaujímavosťou tiež je, že v skupine ľudí v produktívnom veku tento pokles predstavoval až štvrtinu z hodnôt predošlých rokov.
Najhoršie dopadol Nitriansky kraj, najlepšie Žilinský kraj
Z regionálneho hľadiska sú vhodné porovnania cez relatívne ukazovatele, napríklad počet zomretých na 100-tisíc obyvateľov, ktoré zohľadňujú rôznu veľkosť populácie v jednotlivých regiónoch.
Koronavírus najvýznamnejšie zmenil štatistiky úmrtnosti v 1. štvrťroku v Nitrianskom kraji. Následkom tejto choroby podľahlo až 950 osôb na 100-tisíc obyvateľov kraja. Prvenstvo má tento región aj v absolútnom počte úmrtí na COVID-19 s takmer 1,6 tisíca obeťami. Vývoj počas jednotlivých mesiacov mal tento kraj značne nevyrovnaný. Kým v januári spôsobil COVID-19 úmrtie 1,7 tisíca osôb na 100-tisíc obyvateľov, v marci to bolo už len 323 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov.
Naopak, najpozitívnejší vývoj zaznamenal Žilinský kraj s mierou úmrtnosti na koronavírus v 1. štvrťroku 469 osôb na 100-tisíc obyvateľov, čo je menej ako polovičná hodnota najhoršieho regiónu. „Žilinský kraj bol zároveň jediným z ôsmich slovenských regiónov, v ktorom počas prvého štvrťroka zomrelo viac ľudí na choroby obehovej sústavy, ako na následky ochorenia COVID-19,“ podotkla Z. Podmanická.
Zdroj: slovak.statistics.sk
