Púchovské noviny v poslednej dobe čelia obvineniam, že rozširujú klamstvá a zatajujú fakty o kauze mestských nájomných bytov. Okrem bývalého primátora Mariána Michalca túto kauzu využíva vo svojej volebnej kampani aj jeho bývalý zástupca Miroslav Kubičár. Oslovili sme ho, nech vysvetlí svoje stanoviská publikované na internete.
Otázky Púchovských novín na poslanca M. Kubičára
Dňa 27.6.2018 ste napísali: „Úradníckym, necitlivým postupom vedenia mesta sa aktuálne ocitlo šesť rodín v nezávideniahodnej situácii, keď dostali od primátora výzvu na vysťahovanie bytu do konca augusta. A v podobnej situácii sa môžu v krátkom čase ocitnúť desiatky ďalších rodín. Možné riešenie v podobe rokovania so ŠFRB o úhrade zostatku úveru je už na stole.“
- Keby ste vy boli na mieste primátora R. Heneka, podpísali by ste opakované pridelenie bytu aj v prípade, že nie sú splnené zákonné podmienky a bytová komisia to neodporučila?
- Aké riešenie ste mali na mysli v poslednej vete? Veď aj po úhrade zostatku úveru ŠFRB by byty naďalej patrili do kategórie sociálneho bývania a na situácii nájomníkov, ktorí nespĺňajú kritéria (vlastnia iný byt alebo majú príjem presahujúci stanovenú hranicu), by to nič podstatné nezmenilo.
- Keby aj tieto byty neboli zaťažené podmienkami úveru ŠFRB a štátnej dotácie, bolo by podľa vás etické predávať byty vybraným nájomníkom za štátom regulovanú nízku cenu, na čo by sa im poskladali svojimi peniazmi ostatní občania mesta?
Dňa 28.6.2018 ste oznámili, že idete kandidovať na post primátora a jeden z dôvodov, ktorý vás k tomu viedol, je vraj „strata súdnosti v bytovej politike“.
- Ktoré rozhodnutie vedenia mesta tým myslíte? V čom je nesúdny návrh bytovej komisie (pripravený pracovníkmi MsÚ) neprideliť opakovane byt nájomníkom, ktorí nespĺňajú podmienky určené zákonom a VZN?
Dňa 9.7.2018 ste napísali o poslancoch, ktorí nesúhlasili so škandalizáciou situácie okolo nájomníkov, primátorovi a mestskom úrade: „títo poslanci dokážu ignorovať desiatky občanov, ktorí sa dostali, postupne dostávajú a dostanú pre neetický a neprofesionálny výkon mesta, primátora a úradu, do katastrofálnej situácie…“
- Ktorý skutok poslancov, primátora alebo úradu považujete za neetický a prečo?
Dňa 10.7.2018 ste napísali, že vaše „stretnutie s generálnym riaditeľom Štátneho fondu rozvoja bývania Ing. Jurajom Kurňavkom naznačilo možné riešenia zo situácie, v ktorej sa ocitli obyvatelia nájomných bytov. Vôbec nejde o politiku či politikárčenie. Na mysli treba mať príbehy ľudí, ktorí sa ocitli v zložitej situácii. Riešenie sa môže zrodiť len na mestskom úrade a v poslaneckom zbore. Riešenie, ktoré ľuďom zažehná hrozbu straty strechy nad hlavou a mesto nezaťaží finančne, existuje. Teraz treba hľadať len dobrú vôľu.“
- Aké riešenie, ktoré by nezaťažilo mesto finančne, ste mali na mysli? Ak k riešeniu situácie nájomníkov stačí len dobrá vôľa, ako člen poslaneckého zboru aké zákonné riešenie navrhujete?
Dňa 15.7.2018 ste napísali: „Mesto, ak chce byť skutočným a etickým vlastníkom mestských nájomných bytov, by malo byty stavať z vlastného rozpočtu. Tým spoluúčasť štátu vo forme úveru alebo dotácie nevylučujem, len zdôrazňujem, že v prípade úveru, by mal byť úver splácaný z prostriedkov mesta. Vtedy môže mesto skutočne vlastniť mestské nájomné byty.
A tu sa dostávame na koreň problému, ktorý nám v Púchove aktuálne nastal. Je zbytočné v dnešnej situácii hľadať vinníka. Problém nájomných bytov v Púchove nastal už na úplnom začiatku, pri stanovení nájomného a štátom stanovených podmienkach na výšku príjmu. Som presvedčený, že ak má mesto záujem na budovaní mestského fondu nájomných bytov, musí tieto byty splácať z vlastných prostriedkov. Nájomné pre obyvateľa by malo byť stanovené tak, aby pokrývalo potreby obnovy danej budovy, jej modernizácie a nie splátky voči úveru.
Prečo takto uvažujem? Predstavte si, že 29 rokov bývate v nájomnom byte, ktorého splátky za úver sú rozpočítané na 30 rokov. Jeden rok pred splatením úveru sa Váš príjem zvýši tak, že presahuje zákonom stanovený 4-násobok životného minima. Podľa súčasných podmienok musíte byt opustiť. Na Vaše miesto príde nový nájomník, ktorý bude spĺňať podmienky na pridelenie bytu a bude riadne 1 rok platiť nájomné. Po roku požiada o odkúpenie takéhoto bytu za zostatkovú hodnotu. Zdá sa Vám to správne?…
Byty na Moyzesovej ulici nikdy v skutočnosti nespĺňali podmienku nájomných a tobôž sociálnych bytov. Mesto bolo po roku 1989 v zložitej situácii. Stred mesta bol zbúraný, investori sa nehrnuli. Púchov len využil možnosť výstavby bytov s podporou štátu. Predtým sa celé roky byty stavali ako štátne alebo družstevné, neskôr mali byty dotáciu štátu takmer v hodnote jednej tretiny bytu (v takom byte bývam aj ja, hneď oproti, na Mudroňovej ulici). Žiaľ, tieto byty na Moyzesovej ulici majú nálepku nájomných bytov. Ale určite nie sociálnych! Veď sú vo výnimočne exkluzívnej časti mesta, na pešej zóne, a niektoré majú rozlohu aj viac ako 85 m².“
- Vy navrhujete, aby mesto zaplatilo výstavbu bytov a dalo ich do prenájmu vybraným občanom – aj takým, čo časom môžu mať aj vlastný byt alebo príjem presahujúci zákonom stanovený sociálny limit. Nájomníci by 20-30 rokov platili len prevádzku a obnovu bytov a potom si ich mohli odkúpiť za zvýhodnenú cenu zostatkovej hodnoty bytu. Mesto a štát by za nájomníkov zaplatili z peňazí daňových poplatníkov veľký finančný rozdiel medzi tržnou a regulovanou cenou bytu. Vybraní ľudia by boli zvýhodnení na úkor ostatných, aj keď na to nie sú sociálne odkázaní. Tento postup sa vám zdá spravodlivý a etický? Mnohí občania by nesúhlasili ani s „rozdávaním“ bytov sociálne odkázaným, ale „rozdávať“ byty ľuďom, ktorí majú svoj vlastný byt alebo vysoký príjem, je určite pre väčšinu občanov neprijateľné. Pochopil som váš návrh správne?
- Prečo uvažujete s možnosťou, že byty na Mudroňovej a Moyzesovej ulici by mestské zastupiteľstvo chcelo predávať za zostatkovú cenu? Veď o takejto možnosti okrem nájomníkov, bývalého primátora M. Michalca a vás asi nikto neuvažuje. A podľa zmluvy s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja o dotácii na výstavbu bytov to mesto ani nesmie urobiť.
- Prečo o nájomných bytoch určených na sociálne bývanie na Moyzesovej ulici píšete, že nikdy v skutočnosti nespĺňali podmienku nájomných bytov alebo ľutujete, že majú nálepku nájomných bytov? Ako by sa podľa vás mali volať byty, ktoré ľudia užívajú na základe nájomnej zmluvy? Veď ani R. Fico sa nehanbí, že býva v nájomnom byte v luxusnom komplexe Bonaparte?
- Vy ste si nikdy neprečítali zákon č. 443/2010 Z. z., keď neviete, že byty na Mudroňovej a Moyzesovej ulici sú určené na sociálne bývanie? Alebo len zavádzate občanov a hráte sa so slovíčkami, keď využívate skutočnosť, že zákon nehovorí o „sociálnych bytoch“ ale o „sociálnom bývaní“? Prečo sa podľa vás byt zákonom určený na sociálne bývanie nemôže nazývať sociálny byt?
- Viete, že sociálne bývanie je zákonom určené pre byty bežného štandardu s podlahovou plochou do 80 m² a výnimočne aj pre byty do 88 m² (na bývanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím)?
Odpoveď poslanca Miroslava Kubičára
Vážení Púchovčania. Šéfredaktorom Púchovských novín som bol vyzvaný k reakcii na jeho 11 otázok k situácii s nájomnými bytmi na Moyzesovej ulici. Oznámenie o pripravovanom článku „o aktivitách bývalého viceprimátora Miroslava Kubičára súvisiacich s touto kauzou“ zverejnil na konci trojstranového článku o bytoch aj v Púchovských novinách č.32 na strane 7. V tomto predvolebnom období považujem aktivity S. Flimmela za rovnako politické ako je jednostranné a politické celé jeho pôsobenie v Púchovských novinách. K danej téme som sa vyjadril prostredníctvom sociálnych sietí viackrát a rovnako som tak osobne urobil aj na posledných zastupiteľstvách.
Dnešný stav s nájomnými bytmi v Púchove je predovšetkým komplexným problémom. Nemá jednoduché riešenie. Pri jeho riešení nie je cieľ hľadať víťazov a porazených, vinníkov a tých bez viny. Jedná sa predovšetkým o ľudí, o ich rodiny, o občanov tohto mesta, ktorí si zaslúžia slušné, korektné, citlivé jednanie. Nie vyhýbanie sa občanom, vyostrovanie problému a hľadanie údajných klamstiev a klamárov, rozdeľovanie na dobrých a zlých. To je starý nízky recept: vlastnú neochotu riešiť problém zakrývať hľadaním nejakého nepriateľa, ľudí rozdeľovať tak, aby sa odviedla pozornosť. V tejto veci nie je možné robiť závery rýchlo a jednoznačne, tobôž nie na základe emócií a útržkovitých informácií.
Byty na Moyzesovej ulici sa začali stavať po roku 2000 a užívateľom boli odovzdané v roku 2003. V zmluvách sa hovorí o nájomných bytoch, nikde sa nespomína sociálne bývanie. Mesto bolo po roku 1989 v zložitej situácii. Stred mesta bol zbúraný, investori sa nehrnuli. Púchov v tom čase len využil možnosť výstavby bytov s podporou štátu. A s takouto podporou štátu postavil bytovky na ruinách pôvodnej Moyzesovej ulice. Dnes je to najnavštevovanejšia časť mesta. Nikto vtedy netušil, že vznikne v roku 2010 zákon, ktorý sa bude vzťahovať na už existujúce byty a nazve ich sociálnym bývaním, nikto vtedy nepredvídal, že dosiahnutím plnoletosti dieťaťa a jeho prvým zárobkom sa rodičia ocitnú v situácii, že budú musieť, pre prekročenie zárobkového limitu, svoj domov, v ktorom prežili kus života a vychovali deti, opustiť.
Dnes sa nájde celá hromada paragrafových mudrlantov, ktorí rozumujú nad tým, čo sa mohlo urobiť, čo sa malo urobiť, čo by bolo, keby… Pri dnešnom riešení sa na začiatku malo myslieť predovšetkým na ľudí, na tých, ktorí tam bývajú, i na tých ostatných, na všetkých občanov mesta Púchov. Nie na MM a „celé bývalé vedenie mesta“, ako na „ich problém“. Lebo ako občan chcem mestu a mestskému úradu predovšetkým dôverovať v tom, že postupuje vždy správne a ľudsky. A o tom dnes nie som presvedčený. Dôkazom toho je napríklad rozpad bytovej komisie, v ktorej sa členstva vzdali všetci traja poslanci. Dôkazom je i bránenie a zabránenie konaniu mimoriadneho zastupiteľstva k otázke bytov. No a posledný dôkaz nepotrebuje žiaden komentár: uznesenie od poslanca Laka odobrené mestským právnikom a hlavnou kontrolórkou, ktoré pre nevykonateľnosť nepodpísal ani primátor ani jeho zástupca.
Nebudem teraz odpovedať jednotlivo na 11 otázok šéfredaktora PN. Jeho konfrontačné snahy, profesionalitu a súdnosť nech posúdia občania a čitatelia. Verím, že po voľbách budem môcť k najprijateľnejšiemu riešeniu aktívne prispieť.
Miroslav Kubičár
Komentár šéfredaktora
Politici sú všade na svete rovnakí. Ak nechcú odpovedať na nepríjemné otázky, tak odpovedajú na otázky, na ktoré sa ich nikto nepýta. Zvyčajne tiež pourážajú novinára, ktorý má tú drzosť nepríjemné otázky politikovi položiť. Jedna strana politickej inzercie v Púchovských novinách stojí 240 eur. M. Kubičár dostal ponuku zadarmo vysvetliť ako si predstavuje riešenie kauzy okolo nájomných bytov, na ktorej sa už tretí mesiac politicky priživuje. Riešenie vraj pozná, ale do komunálnych volieb ho nechce prezradiť.
Poslanec M. Kubičár na položené otázky neodpovedá, pretože nemá žiadne argumenty. Jediný nový argument, ktorý použil vo svojej odpovedi, je zavádzajúci a ľahko vyvrátiteľný. Vraj v pôvodných nájomných zmluvách mestských bytov sa nikde nespomína sociálne bývanie a nikto netušil, že sa takto mestské byty nazvú zákonom v roku 2010. Slová sú dôležité, ale realita je dôležitejšia. Zákon č. 443/2010 Z. z. síce zaviedol nové pomenovanie bytov postavených z verejných prostriedkov, ale na dovtedajšej skutočnosti nič podstatné nezmenil. Sociálne kritériá o výške príjmu domácnosti pre tieto byty boli určené už pri ich výstavbe a odovzdaní do užívania. Mesto sa už pred 15 rokmi zaviazalo byty so štátnou dotáciou nepredávať a nájomné zmluvy mohlo uzatvárať s nájomníkmi maximálne na 3 roky.
Mestské byty, či sa budú nazývať len „nájomné“ alebo „byty určené na sociálne bývania“, budú vždy bytmi sociálnymi. Sociálne byty sú byty, v ktorých majú bývať chudobnejší občania, ktorí si bývanie nevedia zaobstarať za vlastné peniaze a ktorým musia na ich bývanie finančne prispievať ostatní bohatší spoluobčania. Ak to tak v Púchove doteraz nebolo, nie je to vina dnešného primátora mesta, ale bývalého vedenia, v ktorom bol aj M. Kubičár. Ak niekto niekedy v Púchove kšeftoval s mestskými bytmi, určite to nebol primátor R. Henek. Zaujímavý je tiež fakt, že prvým bodom volebného programu M. Kubičára, ktorým sa uchádza o post primátora, je „zastavíme nezmyselné súdne spory, ktoré sú výhodné len pre právnikov“. Prečo asi?
Najrozsiahlejší príspevok M. Kubičára k bytovej politike mesta má podnadpis „Ako sa vymaniť zo sociálnej bytovej pasce?“. V článku tvrdí, že nájomníci mestských bytov, ktorým sa všetci skladáme na ich bývanie (majú nižšie nájomné ako trhové), sú v sociálnej pasci. Vraj: kde pôjdu bývať, keď im mesto neodsúhlasí nájomnú zmluvu na ďalšie trojročné obdobie? Tri rodiny zo siedmich, ktoré sa mali v tomto roku vysťahovať, už byt uvoľnili a odišli bývať do svojho vlastného bytu. Ostatné rodiny, ktorých príjem nespĺňa sociálne kritériá určené zákonom a nájomnou zmluvou, bývajú v bytoch už 4 mesiace bez platnej nájomnej zmluvy. V skutočnej sociálnej pasci je predovšetkým 74 púchovských rodín, ktoré tieto možnosti nemajú a dlhé roky čakajú, kým sa im uvoľní mestský byt. Nemajú vlastný byt a nemajú dostatočný príjem. Musia bývať u príbuzných alebo v nájomných bytoch s nedotovaným komerčným nájomným.
Keď som posielal poslancovi M. Kubičárovi svoje otázky, tušil som, že na ne nebude vedieť odpovedať. Preto som mu hneď ponúkol priestor v novinách na ospravedlnenie za svoje zavádzajúce a osočujúce tvrdenia. On namiesto ospravedlnenia pridal k svojim ničím nepodloženým obvineniam vedenia mesta zo straty súdnosti, neprofesionality, necitlivosti a neetičnosti ešte ďalšiu urážku. Vraj tí, ktorí sa odvolávajú na zákon, VZN a nájomné zmluvy, sú „paragrafoví mudrlanti“. Ako potom nazvať jeho, čo opakovane mudruje o nájomných bytoch určených na sociálne bývanie a poúča druhých o etike, a pritom nepozná ani základné pojmy a právne predpisy?
Slavomír Flimmel, šéfredaktor PN
Keď chýbajú argumenty, nastupujú urážky (FB):
Osočovať druhých možno najlepšie pomocou falošného profilu na Facebooku:
Kto je v skutočnosti Andrea Rusnakova možno vedia jej FB-priatelia poslanci Andeánska a Kubičár:
