Mgr. art. Mária Jašurdová (*1980) je absolventkou púchovského gymnázia a UMB v Banskej Bystrici, kde v r. 2002 ukončila štúdium v odbore hudobná a estetická výchova (klavírna trieda Jevgenija Iršaia). Študovala tiež odbor dirigovanie zboru na AU v Banskej Bystrici (trieda Dariny Turňovej) a na VŠMU v Bratislave (trieda Ondreja Šaraya), kde ukončila štúdia v r. 2011.
V súčasnosti pôsobí ako učiteľka na ZUŠ v Púchove, kde má dva zbory: dievčenský zbor „Be Happy“ (od r. 2012) a vokálnu skupinu „Harmony“ (od r. 2004), ktorej členkami sú jej kolegyne zo školy. Okrem dvoch školských zborov vedie aj chrámový spevácky zbor „Gaudete“ vo farnosti Horné Kočkovce. Mária Jašurdová momentálne pokračuje v doktorandskom štúdiu na VŠMU v študijnom zameraní „dirigovanie zboru“. Pri príležitosti jej koncertu sakrálnej hudby, ktorý sa konal v nedeľu 9. decembra v kostole sv. Petra a Pavla v Dolných Kočkovciach, jej Púchovské noviny položili niekoľko otázok.
Okrem vyučovania na ZUŠ-ke už 14 rokov vediete vokálnu skupinu „Harmony“. Aká hudbu tvorí váš repertoár a akými úspechmi sa môžete pochváliť?
Naša skupina interpretuje veľmi rozmanitú hudbu – z obdobia renesancie, baroka, hudbu 19. a 20. storočia, spirituály, úpravy ľudových piesní, aranžmány populárnej a jazzovej hudby. Naše najväčšie úspechy v speváckych súťažiach sú: cena Grand prix na festivale Námestovské hudobné slávnosti (2014), Zlaté pásmo na medzinárodnom festivale Musica sacra (2015) a Strieborné pásmo na medzinárodnom festivale Voce Magna, Žilina (2018).
Venujete sa tiež dievčenskému zboru „Be Happy“. Prezraďte nám o ňom niečo…
Dievčenský zbor patrí tiež k stálym hudobným telesám našej školy. Pôvodne som v ňom pôsobila ako korepetítor a od roku 2012 som ho prevzala ako zbormajster. Zbor je od roku 2014 rozdelený na dve sekcie: mladšie a staršie žiačky (komorná sekcia). Repertoár je zameraný predovšetkým na populárny žáner, spirituály a aranžmány ľudovej hudby. V r. 2014 sme získali Strieborné pásmo na medzinárodnom festivale Musica sacra Bratislava v kategórii spirituál. V tom istom roku boli mladšie žiačky vybrané na medzinárodný nesúťažný festival „Joy of Europe“ v Belehrade, kde reprezentovali Slovensko za účasti zborov z ďalších 17 európskych krajín.
V r. 2017 „Be Happy“ získalo Strieborné pásmo na Medzinárodnom mládežníckom festivale v Bratislave a tento rok Strieborné pásmo na najväčšom európskom mládežníckom festivale speváckych zborov „EMJ Neerpelt 2018“ v Belgicku – na tomto festivale sme dostali osobné pozvanie od riaditeľa Medzinárodnej prehliadky zborov v Tokiu, ktorý si nás vybral spomedzi všetkých účastníkov festivalu (na festivale sa zúčastnilo cca 90 zborov). Minulý rok sme vydali naše prvé CD s názvom „Venovanie“.
Okrem dirigovania a organizovania zborového spevu sa venujete aj kompozícii…
V súčasnosti spolupracujem ako skladateľka s niekoľkými slovenskými zbormi. Je to predovšetkým spolupráca s miešaným speváckym zborom Chorus salvatoris (Bratislava), ktorý vedú dirigenti: Róbert Mesároš a Zuzana Buchová Holičková a tiež so speváckym zborom Nitria (Nitra), ktorej dirigentom je môj súčasný školiteľ Ondrej Šaray. V roku 2013 ma oslovila japonsko – slovenská (v súčasnosti už aj česká) speváčka Nao Higano, aby som jej napísala piesňový cyklus. V r. 2014 mal v koncertnej sále Malého župného domu v Púchove premiéru, na ktorej som Nao sprevádzala ako korepetítorka. V tom istom roku som sa prvýkrát podieľala ako spoluautorka hudby k filmovému dokumentu „Krížové výpravy“, ktorý vznikol v koprodukcii televízie LUX. V r. 2015 som spolupracovala s LUX-om druhýkrát na dokumente „Inkvizícia“.
V tom istom roku vyšlo CD s názvom „De profundis“, na ktorom sú moje kompozície použité v oboch dokumentoch v interpretácií zboru Chorus Salvatoris. Zbory naštudovala a dirigovala Zuzana Buchová Holičková. V marci 2016 odznela premiéra piesňového cyklu pre sólový hlas, zbor a klavír „Na Poľane“, ktorý som opäť venovala Nao Higano. V kompozičnej oblasti sa venujem predovšetkým písaniu miešaných zborov, ale aj detských a ženských zborov. Niekoľko rokov som tiež bola „dvornou“ skladateľkou festivalu detských speváckych zborov „Bratislava, spievaj“, ktorého umeleckým vedúcim je Milan Kolena. Minulý ročník zazneli na festivale dve premiéry mojich piesní („Tancuj tancuj“ a „Letím“) pre sólo, detský spevácky zbor a komorný orchester v Slovenskom rozhlase.
Aké sú vaše plány na rok 2019?
V prvom rade budem pokračovať na mojej dizertačnej práci. Ak úspešne obhájim svoj prvý dizertačný koncert, v poslednom ročníku štúdia ma čaká ešte druhý, ktorý by mal byť realizovaný v Bratislave. Nemenej veľkou výzvou je pre mňa medzinárodný festival v Tokiu. Spolu s dievčatami z „Be Happy“ robíme všetko pre to, aby sme sa naň dostali. Naša účasť stojí a padá viac menej už „iba“ na peniazoch.
Čo vám vo vašej práci robí najväčšiu radosť a naopak, čo vás trápi?
Celá moja práca je o radosti. Môžem byť vďačná Bohu za to, že robím to, čo robím. Živím sa hudbou, čo je úplne úžasné. Navyše pracujem s mladými ľuďmi, ktorí ma nabíjajú energiou a sú tak trochu mojimi deťmi aj kamarátmi zároveň. A čo ma trápi? Trápia ma väčšinou každodenné starosti, s ktorými sa určite stretáva každý: že veci občas nefungujú, ako by mali, že si niektorí ľudia nevážia druhých a že sa takto vytráca prirodzená úcta. Ja mám však to veľké šťastie, že sa s týmto fenoménom až tak často nestretávam. Mnohí ľudia, kolegovia, žiaci mi dávajú pozitívnu odozvu a tým mi vrátia vynaloženú snahu niekoľkonásobne.
Otázky kládol S. Flimmel.
