Čítanie knihy je neustály dialóg, pri ktorom nás kniha oslovuje a naša duša jej odpovedá. (André Maurois)
Marec si už tradične spájame nielen s príchodom jari, ale aj s mesiacom knihy. Pri tejto príležitosti učitelia pre žiakov pripravujú aktivity, ktorých cieľom je vzbudiť u nich záujem o literatúru a motivovať ich k čítaniu. Ideálne je, keď mládež vníma knihu ako priateľa, ale nie každý obľubuje čítanie. Aj na našej škole si každoročne pripomíname tento sviatok písaného slova. Rok 2021 je špecifický, ale našli sme cestu, ako spoločne so žiakmi absolvujeme rôzne aktivity. Tieto sa síce uskutočňovali cez počítače, ale na ich pestrosti sa nič nezmenilo.
A čo sme robili? Žiaci pripravili projekt o prečítanej knihe (prezentácie v Power Pointe), niektorí kreslili a doplnili kresbu textom, iní zase ilustrovali knihu, ktorú práve čítajú. Vyučujúce si pripravili dotazník o knihách, literárny kvíz pre žiakov o ich postoji k čítaniu a knihám, uskutočnila sa súťaž v rýchlom čítaní, žiaci vyhľadávali a posielali citáty o knihách. Pozreli sme si prezentáciu Kniha, kde sme sa dozvedeli, aká kniha je najmenšia, najväčšia, najdrahšia a ktoré kníhkupectvo je najstaršie. Prepojili sme výtvarnú výchovu so slovenským jazykom a žiaci kreslili ilustrácie k slovenským ľudovým rozprávkam, vytvárali záložky do kníh s motívom známeho literárneho hrdinu. V aktivite – Hádaj, čo čítam – si žiaci pripravili indície, podľa ktorých ostatní spolužiaci zistili názov knihy. Zaujímavé bolo aj čítanie učiteľky žiakom (GUMP, Domov pre neobyčajné deti).
Samozrejme, že sme ani tento rok nevynechali recitačnú súťaž v prednese poézie a prózy – Hviezdoslavov Kubín. Úlohou žiakov bolo zistiť, prečo práve marec venujeme knihe. Takže, ako to je? Od roku 1955 si pripomíname Marec – Mesiac knihy na počesť Mateja Hrebendu (10.3.1796 – 16.3.1880) – národného buditeľa, ľudového spisovateľa, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej tvorby. Hoci mal od narodenia zrakovú vadu a neskôr oslepol, láska ku knihám ho neopustila, a tak chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu čítali. Dnes už úlohu Mateja Hrebendu plnia knižnice, kníhkupectvá, škola a rodina. I keď kniha tiež prechádza nevyhnutným vývojom od tlačenej podoby k elektronickej, veríme, že zostane súčasťou našich životov a bude stále najlepšou priateľkou človeka.
Vyučujúce slovenského jazyka a literatúry, ZŠ Mládežnícka
