Na tohtoročnom Púchovskom jarmoku mohli diváci sledovať aj kaskadérske kúsky púchovského siláka Marcela Šerého, oceľového muža, ktorému nerobí problém potiahnuť autobus, či dokonca lokomotívu. Dokáže ohýbať železo i ležať pod ťažkými kameňmi. Jeho predstavenia častokrát zanechávajú ľudí v nemom úžase a je jeden z posledných, ktorý sa venuje takémuto druhu umenia.
Čo vás priviedlo k tomuto netradičnému remeslu?
Už ako malý chlapec som obdivoval záznamy povojnových silákov, ktorí ma fascinovali a snažil som sa dostať aspoň do ich tieňa. Potom, niekedy v rokoch 1984-1985, som ako vyučený strojár nastúpil do vtedajších závodov Gumárne 1. mája a práve tu som prostredníctvom svojho strýka spoznal skupinu vzpieračov, džudistov a atlétov. Strýc ma postavil na trať plnú ocele, potu a driny v starých pivniciach, kde ako záťaž slúžili kamene, obrubníky a reťaze.
Aké boli vaše začiatky?
Začiatky boli veľmi zložité. Ako 20-ročný chalan som sa púšťal do neznámej budúcnosti. Spolu s mojim asistentom a pravou rukou – Jánom Štefancom – sme začali vyrábať prvé dosky s hrotmi, zohnali konštrukcie a dali vytvoriť ostatné rekvizity. Trénovali sme až do krvi. Ležal som na ostrých klincoch a na záťaž sme používali 6 kameňov, ktoré na mňa postupne ukladali. No vďaka pevnej vôli a pánu Bohu prvé úspechy prišli.
Ktoré z vystúpení vám zostanú v pamäti?
Obrovským zážitkom bolo vystúpenie v programe Televarieté v Pražskom divadle, kde boli pozývaní rozliční umelci. Predviedli sme tam tri ukážky, ohnutie profilu na hlave, natáčanie guľatiny na krku a rozbitie 100 kg obrubníka na prsiach. Práve tento obrubník sme ešte narýchlo zháňali. Našťastie pri divadle opravovala skupinka robotníkov chodníky a stavbyvedúci nám ochotne dopravil kameň až ku rampe divadla.
Máte aj nejaký nesplnený sen?
Moje hobby je fotografovanie. Jedným zo snov je kúpiť si dobrú kvalitnú kameru a robiť reportáže, či už o živote bežných ľudí, ale aj o historických pamiatkach, na ktoré sa zabúda. Okrem toho som nikdy neťahal loď (dodáva so smiechom).
Riadite sa v živote nejakým mottom?
V krvi a v tvrdej drine sa rodia výkony, na ktoré sa nezabúda.
Vedeli by ste dať mladým ľudom radu ako dosiahnuť úspech?
Nevyhýbať sa problémom, lebo mnoho ľudí problémy len obchádza a nedá si tú námahu, aby ich odstránili. Následne sa problémy len množia a nikdy sa nevyriešia. Dôležitá je vytrvalosť, nevzdávať sa pri prvom neúspechu. Ale aj disciplína a pokora.
Rozhovor pripravila Mária Miháliková.
