Koniec októbra 1918 znamenal pre obyvateľov Slovenska koniec 1. svetovej vojny, rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik nového štátu – Československa.
Podľa knihy Púchov (1970) v roku 1914 narukovalo z Púchova viac ako 200 mužov a z Horných Kočkoviec okolo 115. V ďalších rokoch vojny narukovali ďalší mladí muži, ktorých počet nepoznáme. Z vojny sa v r. 1918-19 domov vrátilo 156 mužov. Menoslov padlých obsahuje 35 mien z Púchova a 25 z Horných Kočkoviec.
Vojaci z Púchova a okolia slúžili najmä v jednotkách 71. pešieho pluku a 15. domobraneckého pešieho pluku. Údaje o padlých vojakoch v 1. svetovej vojne dnes môžeme vyhľadať nielen vo Vojenskom historickom ústave v Bratislave, ale aj na internete (napr. na www.velkavojna.sk). Počet padlých vojakov z územia dnešného Púchova je pravdepodobne väčší než 86.
Obete 1. svetovej vojny z územia dnešného Púchova:
- Ondrej Barica, Púchov
- Gabriel Crkoň Petrov, Horné Kočkovce
- Ján Crkoň Lackov, Horné Kočkovce
- Jozef Crkoň Petrov, Horné Kočkovce
- Jozef Crkoň Eliášov, Horné Kočkovce
- Jozef Crkoň Lackov, Horné Kočkovce
- Peter Crkoň Luhový Blažejov, Horné Kočkovce
- Ján Čapica Kalina, Horné Kočkovce 1896 – 12.12.1915
- Jozef Danilich, Púchov 1892 – 2.8.1916
- Štefan Dvorský, Horné Kočkovce
- Štefan Fabuš, Púchov 1897 – 20.8.1917
- Jozef Filipe,k Púchov 1873 – 31.3.1917
- Filko, Púchov
- Mikuláš Herczka, Púchov
- Móric Herczka, Púchov
- Ľudovít Hlaváč, Púchov 1895 – 15.5.1916
- Karol Holík, Púchov
- Augustín Horváth, Púchov 1884 – 25.3.1918
- Karol Hrbáček, Horné Kočkovce
- Ján Hriadel, Hoština 1899 – 23.10.1917
- Štefan Hruška, Púchov 1882
- Ondrej Chodúr, Púchov 1881
- Ondrej Ištvánik, Púchov
- Ján Ižvolt, Horné Kočkovce
- Ján Jančo, Púchov
- Ondrej Janiga, Hoština 1884 – 1.12.1914
- Juraj Janoško, Púchov
- Jozef Janúš, Púchov
- Bartolomej Kalma, Horné Kočkovce
- Ján Kalma, Horné Kočkovce
- Jozef Kočiš, Púchov 1893 – 7.9.1917
- Ján Kočkovský, Púchov
- Ondrej Konizal, Púchov 1872 – 2.4.1918
- Pavol Korenák, Púchov 1896 – 12.2.1916
- Ján Kortman, Púchov
- Jozef Kozina, Púchov
- Kršiak, Púchov
- Ondrej Kubiš, Ihrište 1892 – 15.12.1917
- František Kucej Armecký, Horné Kočkovce
- Ján Kucej Evín, Horné Kočkovce
- Štefan Kucej, Červený Horné Kočkovce
- Imrich Kvasnička, Púchov 16.11.1881 – 31.12.1917
- Pask Lang, Hoština 1871 – 12.3.1918
- Ján Lanži, Nosice 1889 – marec 1915
- František Luhový Hofer, Horné Kočkovce
- František Luhový Lackov, Horné Kočkovce
- Ján Luhový z Vŕšku, Horné Kočkovce
- Adam Lutišan, Horné Kočkovce
- Štefan Martišík, Púchov
- Juraj Mihók, Hoština 1895 – 30.9.1916
- Pavol Michňo Mačuča, Púchov 18.9.1916
- Ján Molitor, Púchov
- Michal Molitor, Púchov
- Jozef Novosád, Luhový Horné Kočkovce
- Štefan Ondrejka, Púchov 1893 – jún 1918
- František Paliesek, Horné Kočkovce
- Peter Paliesek ,Horné Kočkovce
- Juraj Pastorek, Horné Kočkovce
- Ján Petrík, Púchov
- Ján Plánovský, Púchov
- Július Plánovský, Púchov
- Štefan Plánovský, Púchov
- Jozef Plevák, Púchov
- Július Pobežal, Púchov
- Ondrej Pobežal, Púchov
- Koloman Pokorný, Púchov
- Polák, Púchov
- Jozef Prešnajder, Púchov
- Ján Pribiš, Púchov
- Michal Rojko, Púchov
- Pavel Rosina Štefanov, Horné Kočkovce
- Štefan Rosina, Horné Kočkovce
- Jozef Salama, Hrabovka 1889 – 11.3.1915
- Štefan Samko, Púchov 1893 – jún 1918
- Bartolomej Šatka, Púchov 1877 – 2.12.1917
- Ján Škripec, Ihrište 1883 – 7.1.1918
- Ferdinand Špánik, Púchov
- František Špánik, Púchov
- Ondrej Šponiar, Púchov 1877 – 18.8.1917
- Anton Štrbáň, Púchov
- Karol Švecko, Púchov
- Ondrej Tretinár, Hoština 1881 – 26.6.1915
- Pavel Trška, Púchov
- Turovský, Púchov
- Karol Weinstein, Púchov
- Matej Zigo, Hoština 1898 – 28.5.1917
Mesto Púchov bohužiaľ nemá pamätník padlých vojakov v 1. svetovej vojne ako poznáme z mnohých miest a dedín. Jediný pomník padlým vojakom oboch svetových vojen je malý kameň v parku pri Župnom dome.
Vznik Československej republiky
To, že dňa 28. októbra 1918 vznikla Československá republika sa Púchovčania dozvedeli až z niekoľkodňovým oneskorením. Internet, televízia ani rozhlas vtedy neexistovali. V dobových novinách sme našli len jedinú zmienku o náladách obyvateľstva v našom regióne. Ukážkou nadšenia, ako niektorí ľudia prijali vznik novej republiky, bolo verejné zhromaždenie v Záriečí dňa 10. novembra 1918, teda len pár dní po jej vyhlásení v Prahe 28. októbra a Martinskou deklaráciou z 30. novembra. Dňa 5. decembra 1918 o zhromaždení priniesli krátku správu Národnie noviny:
Koniec vojny znamenal aj rabovanie
Mesto Púchov malo v roku 1918 menej ako 2.000 obyvateľov. Keď maďarskí predstavitelia mesta spolu so žandármi opustili začiatkom novembra Púchov, došlo k hromadnej rabovačke. Asi tisícový dav dedinčanov z maríkovskej doliny prepadol mesto a vyraboval všetky židovské obchody, hostince a časť bytov. Rabovačka trvala dva dni a celkovo jej za obeť prišlo 42 židovských rodín. Rabujúci dedinčania dokonca zavraždili manželku obchodníka so strižným tovarom Salamana Politzera. V krčme Mórica Nathana sa zasa dvaja českí robotníci utopili v alkohole.
Keď dedinská chudoba chcela zaútočiť smerom na Záriečie, zastavili ich už v Dohňanoch. Na pomoc proti rabujúcim prišli aj vojaci vracajúci sa z talianskeho frontu. Púchovčania zostavili národnú gardu, aby si bránili svoj majetok. Jej členovia strážili najmä most cez Váh a bránili Púchov streľbou do útočiacich Kočkovanov, ktorí chceli tiež rabovať mesto. Pokoj a koniec hrozby rabovania priniesli až českí vojaci, ktorí sa ubytovali v hostinci Mórica Nathana.
ZDROJ: Púchov (C. Janega a kol., 1970), Púchov (K. Janas a kol., 2006), www.velkavojna.sk, www.signumbelli1914.cz