Kelti boli prví, ktorí začali raziť prvé známe mince na našom území. Keltov môžeme považovať za zakladateľov peňažného systému a mincovníctva na Slovensku. Dôkazom sú mnohé archeologické nálezy v rôznych slovenských lokalitách.
Prvé mince na našom území
Prvé mince na Slovensku a súčasne v strednej Európe začali raziť Kelti. V 2. storočí pred našim letopočtom (mladšia doba železná) razili mince aj hradiská severného Slovenska osídlené púchovskou kultúrou. Najznámejšie mince Biatec razilo keltské Bratislavské oppidum. V posledných rokoch sa našlo veľa mincí, čo umožňuje zúžiť a bližšie určiť oblasť, kde boli razené. Druhou dobre známou skupinou mincí sú strieborné mince s hrboľom na averze a koníkom na reverze. Tieto už určite razila púchovská kultúra horských oblastí severného Slovenska. Koník ako ústredný motív je ale na minciach sprevádzaný rôznymi symbolmi. Podľa týchto špecifických symbolov sa určili oblasti, odkiaľ sa mince šírili. Mince s hrboľom a koníkom sa podarilo rozdeliť na typ Veľký Bysterec, Spiš, Liptovská Mara, Hrabušice a Folkušová. Zopár takýchto mincí sa našlo aj v okolí Púchova, ale príliš málo na to, aby tu boli razené, svedčia asi skôr o obchode.
Keltské mince typu Divinka
V roku 1998 bol v Košeci Nozdroviciach nájdený depot keltských a rímskych mincí na hradisku púchovskej kultúry. Najväčším prekvapením bol vysoký počet mincí typu Divinka. Bola známa iba jediná takáto minca z hradiska púchovskej kultúry v Divinke. Miesto, kde sa tieto drobné mince mohli raziť bolo a stále je neznáme. Dostala preto názov geografický, ako aj mnohé iné mince, podľa miesta prvého nálezu – Divinka. Depot mincí z Košece sa dostal na zhodnotenie k známej slovenskej numizmatičke pani Eve Kolníkovej. Výsledok bol publikovaný v Slovenskej numizmatike č. XV, kde ale p. Kolníková skonštatovala, že miestom prvého známeho nálezu takejto mince je Púchovská skala a jej objaviteľom je barón Hoenning, ktorý mincu zakreslil vo svojom Atlase z rokov 1888-1890. Atlas zostal v rukopise a nachádza sa v Národnom múzeu etnografickom v Martine.
Ďalšie mince používané v časoch púchovskej kultúry
Púchovská kultúra razila veľa druhov mincí a z nich sa vyčlenili tie, ktoré boli razené niekde v horách severozápadného Považia, od Žiliny, cez Púchov po Trenčín. Sú to lopatkovité statéry s vtáčou hlavou a vavrínom, ktoré sa našli napríklad aj v Udiči a Nimnici. Ďalšie sú statéry s krúžkom, špecifická forma mušľovitých statérov, graficky veľmi pekné mince typu Nitra (ktoré tiež dostali názov podľa miesta prvého objavu) a najnovším zistením sú drobné mince typu Nimnica s grafickým vyobrazením v tvare písmena „V“ (našli sa v Nimnici a na Malom Maníne) – ale opäť dostali názov podľa miesta nálezu, miesto razby je neznáme. Rovnako sa v našom okolí množia nálezy mincí s nápisom RAVIT, ktoré sú nateraz považované za keltské napodobeniny kmeňa Eraviskov, ktorý sídlil v okolí Budapešti. Depot mincí, ktorý sa našiel v Pružine a údajne obsahoval mince typu Niké (bohyňa Niké je zobrazovaná s krídlami) bol preklasifikovaný na typ Athéna Alkidemos (Athéna ma v jednej ruke štít, v zdvihnutej ruke drží dýku a cez ramená má prehodenú dlhú štólu). Mince typu Athéna Alkidemos neboli razené v našom blízkom okolí, ale na Morave v oblasti Nemčíc nad Hanou a šírili sa po jantárovej ceste.
Lopatkovité stratéry a materiálne zloženie mincí
Čo sa týka lopatkovitých statérov, je dokonca známych už 10 variantov. Ich zvláštnosťou, okrem prehnutého tvaru lopatky je, že užšia strana býva naklepaním zhrubnutá a niekedy aj prehnutá a to takým spôsobom, že ju možno zavesiť. Zaujímavosťou tejto mince je i to, že sa objavuje na relatívne malom území púchovskej kultúry medzi Žilinou a Púchovom. V čom sa archeológia a numizmatika zhodujú je vysoká remeselná odbornosť v príprave kovu na razbu mincí. Podľa Júliusa Fröhlicha sa mincovníctvo ľudu s púchovskou kultúrou vyznačuje špecifikami, ktoré ho odlišujú od mincí razených Keltmi v susedných oblastiach. Púchovská kultúra používala trimetalický peňažný systém založený na troch kovoch a ich zliatinách. Najčastejšie razili mince so striebra, vzácnejšie sú lopatkovité statéry z elektrónu a ešte zriedkavejšie z bronzu. Röngtenfluorescenčná analýza (nedeštruktívna metóda zisťovania zloženia kovu) ukázala, že elektrónové mince nájdené v Nimnici majú kolísavé zloženie, podiel zlata je od 11,34% – 69,35%, podiel striebra od 28,33% – 87,87% a medi od 1,2% – 6,9%. Vyšší obsah striebra ako zlata dáva elektrónovým minciam typickú svetložltú farbu, ktorou sa odlišujú od zlatých mincí.
Kde na Slovensku sa keltské mince razili
Nálezy mincí svedčia o existencii miestneho správneho centra, z ktorého sa riadilo blízke okolie, sú aj dôkazom existencie obchodného centra a obchodnej cesty. V mladšej dobe železnej dokázali vyhľadávať ložiská drahých kovov, vedeli ako vzácne kovy z horniny uvoľniť, pri akej teplote ich taviť, ako tak vysokú teplotu dosiahnuť. Samotné nálezy mincí nedokazujú, na ktorom hradisku, hrádku či sídlisku v okolí sa mince razili. Dôkazom miestnej razby by mohol byť súčasný nález mincí a nástrojov na ich zhotovenie ako sú formy na odlievanie mincových kotúčikov, tégliky na spracovanie kovu, polotovary určené k razbe (ingoty drahého kovu, zvitky striebra), pracovné nástroje ako pilníky, nákovy, váhy a predovšetkým razidlá. Tieto nástroje a suroviny používali aj šperkárske dielne, preto sa robia metalografické analýzy zbytkov kovov na nástrojoch, či sa neobjaví zhoda so zložením kovov mincí. Zoznam obcí, ktorým sa podarilo dokázať razbu na svojom území je nepočetný: Bratislava, Folkušová, Likavka, Nitra, Liptovská Mara, Plavecké Podhradie, Šaštín-Stráže, Trenčianske Bohuslavice a Veľký Slavkov. Nie každý nález prispeje k objasneniu, kde sa mince v okolí Púchova mohli raziť. Tvrdenia detektoristov rabujúcich okolie Púchova, kde depot mincí ukradli sú zatiaľ nedôveryhodné.
Poškodzovanie archeologického dedičstva je trestné
Podľa §249 Trestného zákona o poškodzovaní archeologického dedičstva, kto neoprávnene vyhľadáva, premiestni a prechováva archeologický nález, trestá sa odňatím slobody až na 2 roky. Kto spôsobí škodu väčšieho rozsahu a použije detektor kovov, maximálna sadzba je 5 rokov. V prípade organizovanej skupiny a vykradnutia územia chráneného podľa osobitného predpisu (napr. Národné kultúrne pamiatky, v našom okolí ide o Hradisko nad priehradou Nosice, mohylové pohrebiská, Ostrá hora v Kvášove, Púchov-Skalka kóta 483, Štepnická skala v Streženiciach, Hradisko so sídliskami v Belušských Slatinách…) sa páchateľ potrestá odňatím slobody na 5 až 10 rokov. Jednou vetou presne vystihol situáciu s rozbíjaním nálezových celkov práve barón Hoenning, keď do svojho atlasu napísal: „Vytrhnite niektoré cenné kusy so zbierky tejto, ktorú podáva nám jedno jediné nálezište, zkazený je celý obraz, nenie to už celok, ale len zlomok, ktorý u skúmateľa necháva cele iné dojmy.“
Na Slovensku sa vypláca nálezné až do 100% hodnoty nálezu
Podľa súčasnej platnej legislatívy je každý archeologický nález ako súčasť nášho spoločného kultúrneho dedičstva majetkom Slovenskej republiky. Od 1.6.2009 poskytuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky nálezné do 100% hodnoty nálezu. Pre porovnanie v Čechách je nálezné maximálne 10% (100% len v prípade drahých kovov), v Taliansku 25%, Rumunsku 45%, v Španielsku 50%. V prípade, že chcete získať nálezné, náhodný nález zo zeme nevyzdvihujeme (samozrejme v závislosti od okolností, ak nájdete nález vo Váhu, treba aspoň zamerať GPS súradnice telefónom), najneskôr na druhý pracovný deň ohlásiť nález nie do múzeí ale na Krajský pamiatkový úrad mailom: podatelna.tn@pamiatky.gov.sk alebo telefonicky na číslo: 032/2451821.
Stanislava Flimmelová
Zdroj:
Eva Kolníková: Keltská razba mincí na Slovensku a jej surovinové zdroje, 2013
Július Fröhlich: Keltské mince na Slovensku v nepeňažnej funkcii, Folia numismatica 29/1, 2015
Za informácie z legislatívy ďakujem Matúšovi Sládkovi z Krajského pamiatkového úradu.
