STAVANIE A VÁĽANIE MÁJOV
Aj v obciach púchovského okresu sa oddávna stavali máje. Stavali ich mládenci dievkam v predvečer sviatku zoslania Ducha Svätého – na Ducha. Bola to zväčša jedlička, ktorú ošúpali z kôry a nechali len korunku. Tesne pod korunkou nechali trochu neošúpaného miesta, na ktorom vyrezali rôzne kvietky. Tie potom zafarbili. Na Turíce tiež zdobili príbytky zeleňou. Máje sa váľali na sviatok sv. Trojice (12. júna). Mládenci ich vonku pováľali a nechali na zemi. Pri váľaní májov predniesli v Záriečí vinš:
Mnohovážený pane hospodári,
čítame z Písma svatého,
že Noe pre mnohé vody nemohél z korábu ven výjsť.
Tak aj my, poneváč veľká a trvanlivá zima bola,
nemohli sme nikami výjsť.
Ale teraz sa nám dal Pán Boh dočekac pekného a teplého času,
takže sme vyšli a tito ratolesti sme pred vašu panenku postavili.
Preto vás žiadame, aby ste ich z lásky prijali a vinšujeme Vám,
ako tie ratolesti sa zeleňajú,
aby aj vaše panenky sa zeleňali
v kráľovstve nebeském a živote večném.
Potom išli mladí do domu a jeden z nich zavinšoval:
Ako holubica Noemu priniesla ratolesti nové,
tak aj my sme priniesli vaším pannám ratolesti.
Otec dievčaťa zaplatil od májov. Mládenci si posadali za stôl, hostili sa a tancovali. Za peniaze, čo pri váľaní májov vyzbierali, urobili večer zábavu. Dievčatá išli na ňu zadarmo.
ZAMRZNUTÍ SVÄTÍ
Tak volali po sebe idúce sviatky sv. Pankráca, Serváca Bonifáca (12.-14. mája), ktoré končili sv. Žofiou (15. mája). Pred zamrznutými nechceli ešte sadiť napríklad fazuľu alebo uhorky. Ak niekomu pomrzli rastlinky, hrešili mu.
PRVÁ ORAČKA
Keď sa išlo prvýkrát orať, gazdiná obliala pluh vodou cez riečicu (sito). Kravám na rohy a do chvosta pripínali červené stuhy (v Záriečí nazývané kitajki), aby ich niekto neuriekol. Keď zvieratá brali z maštale, pod prah sa kládla hrubá reťaz – aby boli kone a kravy zdravé. Záriečský gazda ešte v 40. rokoch 20. storočia len čo vyšiel z domu, sňal si klobúk a prežehnal ním kravy. Vo Vydrnej pri prvom oraní potierali kravy krajíčkom chleba a vajíčkom. Vajíčka a chlieb dali žobrákovi. V Hornej Dubkovej gúľali pred prvým oraním po kravách vajíčko – aby boli i ony také pekné guľaté. Spomenuté vajíčko dali Cigánke – aby kravy dobre behali. Keď sa gazda vracal z poľa, v Záriečí ho dievka obliala vodou, aby bol po celý rok zdravý. A vraj večera, ak je hotová za svetla, zabezpečí plné stodoly.
PRVÝ VÝHON ZVIERAT NA PAŠU
Pásť začali zvieratá vonku po sviatku sv. Juraja (na Dzura) a páslo sa až do Všechsvätých. Pred prvým pasením dobytka pokropili čerstvou vodou kravy i pasáka – aby boli zdraví po celý rok a svieži. Vo Vydrnej dali ovciam pod prah reťaze – aby sa pastierovi nerozchádzali. V Lúkach pod Makytou taktiež dávali dobytku pod prah reťaz. Pastierovi uvarila gazdiná vajíčko. Ním mal urobiť kruh okolo kráv, aby sa mu nevzďaľovali pri pastve. Na pasienkoch robili chlapi píšťaly, plieskali bičmi, dievčatá sa učili vyšívať. Pri vyháňaní dobytka si hocikedy zaspievali:
Ženeme, ženeme,
do hájka na pašu
a snáď sa nám kravičky
tam dobre napasú.
JARNÉ PIESNE PRI PRÁCACH
Krásna pieseň viažuca sa k jarným prácam bola zachytená v Záriečí a Vydrnej:
Jari bože, jari,
aby ľudia siali,
aby si dievčence
na poli spievali.
Jari bože, jari,
aby ľudia siali,
aby zavolali
zasa: býčko plavý.
Sialo sa od 15. marca do 15. apríla, no niekedy až do Urbana (25. mája). Siala sa jarná pšenica či ovos. Hnoj sa rozvozil už na jeseň, na jar sa len rozhádzal. V Marikovej a Vydrnej nosili hnoj na role na chrbtoch. Keď bolo obilie posiate, sadili sa zemiaky a burgyňa. Ďatelina sa taktiež sadila do obilia. Kosila sa dvakrát – na jar a na jeseň. Konope sa mohlo siať až po Žofii. Keď siali alebo trhali konope, v Hornej Dubkovej si spievali:
Konope, konope,
zelené konope,
ktože nám dnes večer
na oblok zaklope.
Zaklope, zaklope,
šohajko vohľačí,
zaľúbeli sa mu
moje čierne oči.
Moje čierne oči
sú jako aksamiet,
neni si ich hoden
šohajko zakalieť.
Prepísala a upravila Petronela Rágulová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici.
Zdroj: Terénne výskumy M. Kubicovej v roku 1955. Jej výskumné správy sú pod č. AT0238 uložené v archíve Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave.
