V minulom čísle Púchovských novín sme zverejnili niekoľko štatistických údajov o hospodárení mesta Púchov, ktoré zhromaždila a vyhodnotila spoločnosť INEKO (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy). Dnes prinášame ďalšie údaje s príslušným grafickým znázornením. Najdôležitejším indikátorom kvality hospodárenia je súhrnný koeficient finančného zdravia samosprávy. Spoločnosť INEKO nedávno zverejnila informáciu, že mesto Púchov napriek tomu, že patrí dlhodobo medzi najviac zadlžené mestá, sa v roku 2015 umiestnilo na 2. mieste medzi 50-timi najväčšími mestami Slovenskej republiky podľa kritéria pozitívnej zmeny koeficientu finančného zdravia. Zaslúžilo sa o to najmä veľké zníženie celkovej zadlženosti zo 48,1 % k bežným príjmom mesta v roku 2014 na prijateľných 42,5 % v roku 2015.
Vývoj finančného zdravia Púchova v rokoch 2009 – 2015
Finančné zdravie mesta vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie udržateľné a či príslušnému mestu hospodárenie spôsobuje alebo nespôsobuje problémy. Finančné zdravie je jedno číslo v intervale 0 (najhoršie) až 6 (najlepšie) a počíta sa kombináciou piatich vybraných indikátorov finančnej stability: celkového dlhu, dlhovej služby, záväzkov neuhradených 60 a viac dní po lehote splatnosti, okamžitej likvidity a základnej bilancie.
Graf „Celkové skóre finančného zdravia“, ktorý sme uviedli aj na titulnej strane Púchovských novín, vypovedá o dlhodobom zaostávaní Púchova v tomto kritériu za priemerom Slovenska. Ak však bude pokračovať trend z roku 2015 aj v roku 2016, je nádej, že mesto Púchov onedlho dosiahne priemernú úroveň ostatných slovenských samospráv.
Celkový dlh Púchova na obyvateľa je 291 €
Dlh mesta v prepočte na jedného obyvateľa je za roky 2006 až 2011 počítaný ako (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky – úvery od ŠFRB) / počet obyvateľov. Počnúc rokom 2012 je počítaný na základe údajov z MF SR o celkovom dlhu samosprávy v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok (údaje sú následne prepočítané na obyvateľa).
Ako vidno z grafu „Celkový dlh mesta na obyvateľa„ v tomto indikátore mesto Púchov zaostáva za slovenským priemerom. Vidieť však pozitívny vývoj, ktorý dáva nádej, že v krátkej budúcnosti mesto prestane byť odstrašujúcim príkladom zlého hospodárenia pre ostatné obce a mestá Slovenska.
Celkový dlh mesta Púchov je 42,5 %
Údaje o celkovom dlhu mesta sú počnúc rokom 2012 preberané od MF SR. Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %. Údaje o plnení zákonného dlhového kritéria nie sú pre samosprávy za roky 2006 až 2011 z MF SR dostupné. Celkový dlh samospráv spoločnosť INEKO do roku 2011 stanovila na základe iných dostupných údajov. Keďže sa takto počítaný dlh nepodarilo očistiť aj o záväzky prijaté na zabezpečenie predfinancovania eurofondov, nemožno robiť závery na základe jeho porovnania so zákonným limitom na úrovni 60 %.
Ako vidno z grafu „Celkový dlh mesta“, aj podľa tohto kritéria je Púchov dlhodobo za priemerom ostatných slovenských obcí a miest. Pozitívny je však vývoj v poslednom roku, kedy väčšina slovenských obcí a miest zvýšila svoj dlh a Púchov naopak svoj dlh znížil.
Čistý majetok Púchova na obyvateľa je 1 559 €
Čistý majetok púchovskej samosprávy v prepočte na jedného obyvateľa je za roky 2006 až 2011 počítaný ako (neobežný majetok + finančné účty – (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky – úvery od ŠFRB)) / počet obyvateľov. Od roku 2012 sú k dispozícii aj ďalšie údaje, preto čistý majetok obce v prepočte na obyvateľa INEKO počíta ako (neobežný majetok + finančné účty – (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky – úvery od ŠFRB – záväzky z predfinancovania eurofondov)) / počet obyvateľov. Ukazovateľ informuje o výške majetku samosprávy po očistení o jej zadlženie v prepočte na obyvateľa. V poslednom indikátore Púchov zaostáva za slovenským priemerom veľmi výrazne. Optimistické vyhliadky možno vidieť v tom, že sa podarilo obrátiť trend rokov 2012 – 2014, kedy majetok mesta v prepočte na obyvateľa klesal. V roku 2015 naopak hodnota čistého majetku mesta na obyvateľa stúpla. Dúfajme, že tento trend, ktorý začal s príchodom súčasného vedenia mesta, bude pokračovať aj naďalej.
Podľa www.hospodarenieobci.sk spracoval S. Flimmel
