Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v októbri zverejnil na svojej webovej stránke svoje každoročné hodnotenie finančného zdravia mestských samospráv.
INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Hlavným cieľom projektu „Hospodárenie miest, obcí a VÚC“ je zvýšiť tlak na zlepšovanie finančného zdravia miest, obcí a VÚC. INEKO verí, že zvýšenie informovanosti prispeje k lepšiemu hospodáreniu jednotlivých obcí a miest, keďže komunálni politici budú kvôli verejnej kontrole nútení hospodáriť efektívnejšie. Vďaka časovým radom si môžu občania vyhodnotiť snahu samosprávy o zlepšovanie hospodárenia.
Na internetovej stránke www.hospodarenieobci.sk sú spracované a prezentované údaje o všetkých 2.930 slovenských obciach (vrátane miest a mestských častí) za roky 2006 – 2017. V rámci projektu INEKO sleduje nasledovné indikátory finančnej stability: celkový dlh, dlhová služba, bilancia bežného účtu, záväzky po lehote splatnosti v pomere k bežným príjmom, základná bilancia, bilancia kapitálového účtu, čistý majetok, okamžitá likvidita, pohotová likvidita, úvery od ŠFRB v pomere k príjmom, základná bilancia na obyvateľa, celkový dlh na obyvateľa, čistý majetok na obyvateľa a výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie na obyvateľa.
Celkové finančné zdravie mesta Púchov v roku 2017:
Vývoj finančného zdravia Mesta Púchov v rokoch 2009-2017:
Parameter „Finančné zdravie mesta“ vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie udržateľné a či príslušnému mestu hospodárenie spôsobuje, alebo nespôsobuje problémy. Finančné zdravie je jedno číslo v intervale 0 (najhoršie) až 6 (najlepšie), počítané na základe údajov piatich vybraných indikátorov finančnej stability: Celkového dlhu, Dlhovej služby, Bilancie bežného účtu, Záväzkov po lehote splatnosti a Záväzkov aspoň 60 dní po splatnosti. Najhoršie na tom bolo naše mesto v rokoch 2010 a 2011. Odvtedy sa finančné zdravie mesta zlepšuje a v posledných troch rokoch sa dostalo takmer na úroveň celoslovenského priemeru.
Celkový dlh Mesta Púchov (počítaný podľa zákona):
Celkový objem dlhu mesta v zmysle definície dlhu v Zákone č. 583/2004 Z. z. (nezapočítavajú sa záväzky z úverov poskytnutých z bývalých štátnych fondov a Štátneho fondu rozvoja bývania, a tiež záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov). Údaje zahŕňajú aj rozpočtové organizácie v pôsobnosti mesta. Ukazovateľ sa sleduje až od roku 2012. Dlh Mesta Púchov sa v posledných rokoch znižuje: v roku 2013 bol najvyšší – viac než 6 miliónov eur. V nasledovných rokoch výška celkového dlhu mesta klesala: v roku 2014 na 5,7 milióna eur, v roku 2015 bol 5,3 milióna eur, v roku 2016 mal hodnotu 4,9 milióna eur a v roku 2017 klesol na 4,5 milióna eur.
Celkový dlh Mesta Púchov na obyvateľa:
Dlh mesta v prepočte na 1 obyvateľa je za roky 2006 až 2011 počítaný ako (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky – úvery od ŠFRB) / (počet obyvateľov k začiatku roka). Počnúc rokom 2012 je počítaný na základe údajov od MF SR o celkovom dlhu mesta v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok (údaje sú následne prepočítané na 1 obyvateľa). Pokles dlhu mesta na obyvateľa nie je taký výrazný, pretože v rokoch 2014-2017 poklesol počet obyvateľov Púchova o 500 obyvateľov.
Celkový dlh Mesta Púchov v pomere k bežným príjmom:
Údaje o celkovom dlhu obcí sú počnúc rokom 2012 preberané od MF SR, pričom sa jedná o tzv. zákonné kritérium, teda dlh podľa Zákona 583/2004 Z.z. Po roku 2014 sa podľa zákona začali do dlhu započítavať aj investičné dodávateľské úvery. Dlh by podľa zákona nemal presiahnuť úroveň 60 %. Mesto Púchov malo v rokoch 2009-2017 tento ukazovateľ horší, než celoslovenský priemer, ale tendencia jeho vývoja je priaznivá.
Čistý majetok mesta Púchov na obyvateľa:
Čistý majetok mesta v prepočte na 1 obyvateľa je za roky 2006 až 2011 počítaný ako (neobežný majetok + finančné účty – (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky – úvery od ŠFRB)) / (počet obyvateľov k začiatku roka). Od roku 2012 sú k dispozícii aj údaje o výške záväzkov z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov, ktoré sa nemajú podľa zákona rátať do celkového dlhu mesta. Preto od roku 2012 čistý majetok mesta v prepočte na 1 obyvateľa sa počíta ako (neobežný majetok + finančné účty – (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky – úvery od ŠFRB – záväzky z predfinancovania eurofondov)) / (počet obyvateľov k začiatku roka). Ukazovateľ informuje o výške majetku samosprávy po očistení o jej zadlženie v prepočte na 1 obyvateľa.
Z hľadiska porovnania hospodárenia Púchova a ostatných slovenských miest, výsledky Púchova už nie sú také zlé, ako tomu bolo pred pár rokmi za bývalého vedenia mesta. Púchov sa v rebríčku 138 slovenských miest prepracoval zo 132. miesta v roku 2010 na 54. miesto v roku 2017. Známka finančného zdravia mesta Púchov mala v roku 2010 hodnotu 3,3 a v roku 2017 sa finančné zdravie mesta zlepšilo na hodnotu 5,1.
Podľa www.hospodarenieobci.sk spracoval Slavomír Flimmel, ilustračné foto: pixabay.com.
