Sedemročné čakanie zavŕšili Púchovčania postupom po vzniku samostatnej republiky
Ročník 1982/1983 – II. SNL, 1. miesto, 41 bodov
Po zostupe do druhej najvyššej slovenskej súťaže v predchádzajúcom ročníku zareagovalo vedenie futbalového oddielu angažovaním nového trénera. V tomto prípade to bol Štefan Kračuník, ktorý bol vlastným odchovancom a pôsobil niekoľko rokov pri mládežníckych družstvách. Bolo to prezieravé rozhodnutie, lebo vtedajší hráčsky káder sa opieral predovšetkým o hráčov, ktorí vyšli z vlastného dorastu. Pribudol Pavol Burdej (neskôr pôsobil v ligovej Trnave), ktorý bol s trinástimi gólmi najlepším strelcom Púchova. Tománek, ktorého Kračuník zaúčal do trénerského remesla, dal deväť gólov a najstarší z bratov Luhových Peter dal osem gólov. Po jednom roku pôsobenia v druhej SNL tak Púchov slávil návrat do I. SNL, keď v súťaži triumfoval s päťbodovým náskokom pred Handlovou a sedembodovým náskokom pred ČH Bratislava.
Ročník 1983/1984 – I. SNL, 9. miesto, 28 bodov
V trénerskom kresle zostal Štefan Kračuník, asistenta mu robil Štefan Tománek. Umiestnenie v súťaži zodpovedalo kvalite vtedajšieho hráčskeho kádra. Najlepším strelcom ročníka bol s deviatimi gólmi Peter Luhový, po päť presných zásahov pridali Tománek, Burdej a Svorada. Vedúcim mužstva bol Vladimír Fraňo.
Ročník 1984/1985 – I. SNL, 10. miesto, 29 bodov
Kým v prvých ročníkoch vytvorenej SNL sa mužstvo Gumární Púchov umiestňovalo v hornej polovici tabuľky, tak po vypadnutí a opätovnom návrate to bolo umiestnenie v strede a v spodnej polovici ligovej tabuľky. Tak tomu bolo i v tomto ročníku. Na post trénera nastúpil Ján Jozefovič a vedúcim mužstva sa stal Jozef Kvasnica, ktorý mal z tejto funkcie skúsenosti z dorastu. Do kádra pribudol ďalší odchovanec Daniel Hyžák, ktorého úspešná kariéra trvala viac ako desať rokov. Najlepším strelcom ročníka bol s desiatimi presnými zásahmi Hýll, Hyšák mieril presne sedemkrát a Luhový pridal šesť gólov.
Ročník 1985/1986 – 16. miesto, 18 bodov, zostup do II. SNL
Tento ročník I. SNL sa vyznačoval mimoriadne kvalitnými mužstvami. Stačí spomenúť Slovan Bratislava, Nitra, Petržalka, Martin, Považská Bystrica. V jesennej časti mužstvo Gumární pod vedením Hojsíka z Trenčína ešte ako tak vzdorovalo kvalite, ale jarných sedem bodov odsunulo Púchovčanov na poslednú priečku tabuľky a zostup. Najlepším strelcom bol Barka, ktorý strelil sedem gólov, Burdej pridal päť a Luhový štyri.
Ročník 1986/1987 – II. SNL, 9. miesto, 29 bodov
Po trénerovi Hojsíkovi nastúpil do trénerského kresla Emil Kunert z Martina, ale nejaká veľká sláva to nebola. Kunert pracoval pri mužstve aj v priebehu nasledujúcej sezóny. Úroveň futbalu sa však nijako nezlepšila, naopak – stagnovala.
Ročník 1987/1988 – II. SNL, 12. miesto, 27 bodov
Predsednícky post prevzal v tejto nie príliš optimistickej situácii Jozef Kvasnica a na post trénera sa posadil Jozef Brezóni. Strelci tradiční – najskôr Luhový sedem gólov a v tomto ročníku Hyžák štyri góly. V mužstve pôsobil neskôr dlhoročný kapitán Stanislav Mráz.
Ročník 1988/1989 – II. SNL, 6. miesto, 32 bodov
Striedali sa nielen tréneri, ale aj predsedovia futbalového oddielu. V tomto ročníku však zostal vo funkcii trénera Brezáni, na predsedníckej stoličke vystriedal na jeden rok Jozefa Kvasnicu Jozef Fulec, odchovanec a dlhoročný hráč mužstva. Posila Haljak strelila v sezóne 13 gólov.
Ročník 1989/1990 – II. SNL, 5. miesto, 31 bodov
Na post predsedu oddielu sa vrátil Jozef Kvasnica a do funkcie trénera bol menovaný Ján Jozefovič. Situácia sa stabilizovala a zreteľa hodný bol aj postup v tabuľke smerom k horným priečkam. Defenzívu v mužstve posilnil spoľahlivý Miro Turianik zo Žiliny, hru v poli oživil odchovanec Pavol Gabriš a streľbu obstarával Haljak. V tomto ročníku bol najlepším strelcom Viktor Danko s trinástimi gólmi, Haljak streli tri góly.
Ročník 1990/1991 – II. SNL, 2. miesto, 34 bodov
Po uspokojivých výkonoch a štvrtej priečke po jesennej časti súťaže, vyrukovali Púchovčania do odvety s útokom na vyššie priečky a napokon z toho bolo druhé miesto. Tréner Jozefovič stmelil mužstvo a jeho cieľom bol postup do I. SNL. V tomto ročníku však bola kompaktnejšia a vyrovnanejšia Prievidza, ktorá si vybojovala postup. Najlepšími strelcami Púchova boli Hyžák a Haljak s dvanástimi gólmi. Starostlivosť o zdravie hráčov prevzal Jozef Hromka, ktorý pôsobil pri mužstve dlhé roky.
Ročník 1991/1992 – II. SNL, 2. miesto, 39 bodov
Ani v tomto ročníku sa nič nezmenilo v postupových ambíciách. Predseda Kvasnica, tréner Jozefovič, vedúci mužstva Bradáč, no i všetci hráči a fanúšikovia túžili po postupe do I. SNL, čo by zabezpečovalo bezproblémový postup do II. ligy, ktorá sa pripravovala na samostatnom Slovensku. Nepodarilo sa to, tentokrát Púchovčanov predstihli Vráble. Najlepším strelcom bol s desiatimi gólmi Haljak, osem pridal Hyžák a štyri Václavík.
Ročník 1992/1993 – II. SNL, 3. miesto, 40 bodov
Bol to posledný ročník vydareného futbalového projektu na Slovensku. V novom ročníku sa počítalo so samostatnou slovenskou I. ligou s dvanástimi účastníkmi a druhou ligou so 16 účastníkmi. Bolo zrejmé, že okrem ostávajúcich účastníkov z I. SNL, ktorí budú nad plánovaný počet v I. lige a vytvoria základ novej II. ligy, sa do tejto súťaže dostanú aj šiesti účastníci z II. SNL – po traja z východnej a západnej skupiny. A to bola pre Gumárne Púchov silná motivácia. K dispozícii zostal rovnaký káder, ktorý bol v dvoch predchádzajúcich sezónach na druhom mieste. Trénerský post obsadil Jozef Brezáni a to prinieslo vážny problém. Tréner vážne ochorel a bolo treba za pochodu riešiť jeho náhradu. Prvý pokus s trénerom Jozefom Markom z Považskej Bystrice nevyšiel, a tak celá ťarcha zostala na asistentovi Ivanovi Ďuďákovi. Ten sa novej funkcie zhostil veľmi dobre a po jesennej časti bolo mužstvo na druhom mieste. Pre zvyšok súťaže bol k mužstvu povolaný Ján Jozefovič, ktorý pri ňom už pracoval a vedel sa zorientovať. Konečné tretie miesto znamenalo postup do novovytvorenej II. ligy, čo bolo pekné zavŕšenie ďalšej kapitoly púchovského futbalu.
O postup sa zaslúžili tréneri Brezáni, Ďuďák, Jozefovič a nakrátko aj Jozef Marko, vedúci mužstva Július Bradáč, lekár MUDr. Ivan Kutiš a masér Jozef Hromka, hráči Chromý, Milan Šatka, Ondrej Šatka, Mráz, Igor Burdej, Turianik, Sagan, Kučera, Ďuriš, Danko, Rosina, Hyžák, Štefanec, Haljak, Peter Luhový, Maruniak, Vladimír Pavliš, Ľubomír Pavliš, Gabko. Strelecky sa presadili Hyžák a Haljak, ktorí strelili po 11 gólov, Odnrej Šatka pridal sedem presných zásahov.
Návrat k jednotlivým ročníkom Slovenskej národnej ligy priblížil dianie, podmienky i problémy daného obdobia. Priblížil i ľudí, ktorí nezištne a obetavo venovali svoje sily aj čas pre úspešné výsledky. Spomienkami sa vraciame k dlhému časovému obdobiu, preto bolo správne spomenúť aspoň tie najfrekventovanejšie úseky a spolupracovníkov, ktorí v nich pôsobili. Na zdravotnom úseku lekári Ivan Kutiš a Jaroslav Vadovič, ďalej Jozef Hromka, Jozef Babinec, Peter Weissabel, Juraj Hejhal ako maséri. Vo funkcii vedúcich mužstva postupne pôsobili Jozef Moravanský, Anton Macenka, Vladimír Fraňo, Elemír Trnka, Július Bradáč, Jozef Kvasnica. Na organizačnom úseku to boli Milan Fekeč, Anton Urbankovský, Ján Jozefovič, Vladimír Kavecký, Dalibor Prikazsky, František Jurovčík. Zo strany vedenia telovýchovnej jednoty Štefan Holák, Milan Zelko, Tomáš Kucharík, Pavol Šuri, Jozef Braučok, Jozef Hejhal, Anton Zlatoš. Na úspešnom zabezpečovaní mnohých náležitostí sa podieľali aj dve ženy – Anna Garguláková a Anna Vanková.
Futbal v samostatnom Slovensku po novom (1993 – 2000)
Osamostatnením Slovenska v roku 1993 došlo k novému usporiadaniu športových súťaží. Vo futbale vznikla počnúc ročníkom 1993/1994 samostatná celoslovenská I. a II. liga. Tá mala pri svojom vzniku 16 účastníkov, neskôr sa rozšírila až na 18. Po dlhých rokoch sa tiež zmenilo zaužívané bodové hodnotenie. Za víťazstvo mužstvo získalo tri body, za remízu jeden bod a za prehru žiadny bod.
Tretím miestom v predchádzajúcom ročníku si Púchov zabezpečil právo štartu v II. lige. Významná bola zmena názvu klubu na Športový klub Matador, čo bolo odvodené od patronátnej akciovej spoločnosti Matador. V prvých dvoch ročníkoch zmenenej súťaže obsadili Púchovčania 13. a 10. miesto, čo príliš veľa spokojnosti neprinieslo. Zásadný obrat sa viaže k 75. výročiu vzniku futbalu v Púchove. Na slávnostnom zhromaždení v decembri roku 1995 vyslovil generálny riaditeľ Štefan Rosina požiadavku skvalitnenia práce vo futbale, ktorá by viedla k postupu medzi slovenskú futbalovú elitu. Vedenie ŠK Matador Púchov zvolilo vhodnú stratégiu postupného budovania hráčskeho kádra, aby sa vyhlo nepripravenému vzostupu, ktorý by mohol spôsobiť nečakaný pád. Koncepčnosť vedenia futbalu potvrdila vzostupná výkonnosť, ktorá sa premietla do umiestnenia a napokon vyvrcholila historickým postupom do I. ligy v súťažnom ročníku 1999/2000.
Ročník 1993/1994 – 13. miesto, 26 bodov
Predsedom klubu bol pán Kvasnica. Prvý ročník účinkovania v II. lige nebol presvedčivý, čo odrážalo i kvalitu hráčskeho kádra. Mužstvo viedol Anton Richtárik a posledných päť kôl trénerská dvojica Ján Jozefovič, Miroslav Turianik. Hráčsky káder tvorili M. Šatka, Minarech, Chromý, O. Šatka, Jaroslav Rosina, Stanislav Mráz, Burdej, Holčík, Vagner, Sagan, Hyžák, Staňo, Lisko, Haljak, Mužlay, Peter Luhový, Strelčík, Cíbik. Najlepším strelcom bol s desiatimi gólmi Mužlay, Hyťák pridal sedem gólov, Ďuriš 4, Burdej a Lisko po tri.
Ročník 1994/1995 – 10. miesto, 43 bodov
Nelichotivé postavenie v prvom ročníku novovytvorenej II. ligy si vynútilo viacero zmien na poste trénera i v hráčskom kádri. Do funkcie trénera bol angažovaný Vladimír Hrivnák z Bratislavy – ligový hráč Slovana Bratislava a viacnásobný reprezentant Československa. Asistentom bol Ján Jozefovič. Značný bol aj pohyb v hráčskom kádri, ktorý opustili M. Šatka, Mužlay (odišiel do Slovana), P. Luhový, S. Maruniak, Vagner. Mužstvo naopak posilnili brankár Trančín, A. Suchý, M. Meliš, Ivan Janči, Lazor. Po veľmi dobrých výsledkoch v jesennej časti si to mužstvo na jar pokazilo a výsledkom bolo až desiate miesto.
Pozri 3. časť TU
Zdroj: Vavro Slovák – 85 rokov púchovského futbalu (2005)
