História 100 rokov púchovského futbalu (3. časť)

Trinásťročné pôsobenie “gumárov” v I. SNL sa skončilo zostupom v roku 1982

Nanajvýš prospešné riešenie pre púchovský futbal sa našlo v roku 1968. Na konferencii Telovýchovnej jednoty Iskra dňa 22. februára 1968 prevzala garanciu nad športom v Púchove už zabehnutá a prosperujúca firma Gumárne 1. mája Púchov. Futbal v Púchove pôsobil od tohto termínu pod názvom Telovýchovná jedno­ta Gumárne Púchov a prezentoval sa aj novým logom. Za prvého predsedu zvolili Milana Zelka.

Vznik Slovenskej národnej ligy

Futbalový ročník 1968/1969 bol napriek rozpornému politickému dianiu pre futbal veľmi dôležitý. Bolo vyhlásené vytvorenie Slovenskej národnej ligy v členení – I. SNL – 14 mužstiev s celoslovenskou pôsobnosťou a dve skupiny II. SNL (západ a východ), každá po 14 účastníkov. To znamenalo, že štyria až piati účastníci vtedajšej divízie mohli postúpiť do I. SNL. A to bol aj prioritný cieľ vedenia telovýchovnej jednoty. Z toho vychádzali aj podmienky a úlohy pre zainteresovaných. Jednou z nich bolo angažovanie uznávaného odborníka Václava Smetanku na tréner­ský post. Ďalšou bolo posilnenie hráčskeho kádra. Do mužstva prišli Hanes z Lučenca, Šebeš z Hronova, Šmigura z vtedajšieho Gottwaldova a tiež Jozefovič a odchovanci Vrabec a Fulec. O body sa doslova bo­jovalo od začiatku súťaže až do posledného kola. To nakoniec rozhodlo o postupe Púchova. Púchovča­nia dokázali zvíťaziť v Dubnici nad Váhom 3:1 (góly Jozefovič 2, Olah) a postúpili zo štvrtého miesta len zásluhou lepšieho skóre.

Veľmi prezieravá, a preto aj úspešná bola orientácie púchovského futbalu na silného ekonomického partnera – Gumárne 1. mája. Novozavedená štruk­túra vrcholných súťaží na Slovensku získala cennú podporu verejnosti. Vstúpila do platnosti v roku 1969 a vydržala bez zmeny takmer štvrťstoročie. Bola to dvojstupňová súťaž, jedna skupina I. SNL a dve skupiny II. SNL. Prvých sedem ročníkov sa hralo so 14 účastníkmi, neskôr, od ročníka 1976/1977 so 16 účastníkmi. Ukončenie tejto úspešnej štruktúry bolo vyvolané vznikom samostatného Slovenska v roku 1993, keď bolo do slovenských súťaži po­trebné zaradiť bývalých prvoligistov zo spoločnej československej ligy.

Prinášame prehľad účinkovania mužov TJ Gumárne Púchov v 24 ročníkoch SNL:

Ročník 1969/1970 – 3. miesto, 30 bodov

Funkciu predsedu zastával naďalej Milan Zelko. Do funkcie trénera bol na dva roky angažovaný Viliam Meisner. Vstup do súťaže sa príliš nevydaril (dve prehry za sebou). Neskôr sa mužstvo adaptovalo na vyššie nároky a nakoniec z toho bolo pekné tretie miesto. Najlepším strelcom Púchova bol s desiatimi gólmi Koiš, Jozefovič a Prno strelili po šesť gólov.

Ročník 1970/1971 – 9. miesto, 23 bodov

Druhý ročník sa už trénerovi Meisnerovi príliš nevydaril. Po celkom uspokojivej jeseni pribudlo v jarnej časti do tabuľky iba deväť bodov. Výsledkom tak bolo najhoršie umiestnenie Púchova v SNL. Najlepším strelcom bol Prno, ktorý strelil osem gólov, Koiš zaznamenal 7 gólov, Ďuďák a Žiačik po šesť.

Ročník 1971/1972 – 3. miesto, 28 bodov

Už v priebehu jarnej časti skončil trénerskú činnosť zo zdravotných dôvodov Viliam Meisner. Zastúpili ho Jaroslav Cích a Anton Zlatoš. Aktívnu činnosť ukončil Stanislav Višňovský a do Interu Bratislava odišiel talentovaný Jozef Bajza. Dobrá základňa v doraste nedala pocítiť tieto straty, a tak Púchovčania obsadili opäť cenné tretie miesto. Najlepším strelcom bol desaťgólový Prno, deväť gólov pridal Koiš a šesť Žiačik.

Ročník 1972/1973 – 4. miesto, 26 bodov

Na trénersku stoličku zasadol pred sezónou Anton Richatrik a mužstvo vyrovnanými výkonmi bez výkonnostných výkyvov uhralo solídne umiestnenie. Najlepšími strelcami boli s piatimi gólmi Koiš a Vrabec, Žiačik a Jozefovič pridali po štyri góly.

Ročník 1973/1974 – 2.miesto, 30 bodov

S pomerne stmeleným hráčskym kádrom pokračoval tréner Richtarik v úspešnom ťažení z predchádzajúceho ročníka a konečná druhá priečka bola najlepšia počas 24-ročného pôsobenia púchovských futbalistov v SNL. Strelecky sa darilo viacerým hráčom. Po šesť gólov strelili Jozefovič a Fulec, po štyri góly zaznamenali Prno, Koiš, Ďuďák a Žiačik. Funkciu vedúceho mužstva vykonával Anton Macenka.

Ročník 1974/1975 – 4. miesto, 28 bodov

Pod vedením trénera Antona Zlatoša dosiahlo mužstvo štandardné umiestnenie v hornej polovici ligovej tabuľky. Najlepším strelcom bol Prno, ktorý vsietil osem gólov, Ďuďák pridal šesť, Vrabec päť.

Ročník 1975/1976 – 5. miesto, 26 bodov

Po sedemročnom pôsobení vo funkcii predsedu nahradil Milana Zelka v tejto funkcii Gustáv Gabčo. Zmena sa udiala i na trénerskom poste, keď Zlatoša nahradil svojrázny Ján Mašek. Neskôr v tejto funkcii pôsobil aj Vladimír Švec. V tomto ročníku bola najväčšou slabinou mužstva strelecká potencia a 22 vsietených gólov bolo najmenej v dvadsaťštyriročnom pôsobení v SNL. Dôvodom bola určite aj skutočnosť, že v klube nedokázali zaceliť dieru po excelentných strelcoch Prnovi, Koišovi, Jozefovičovi a Vrabcovi, ktorí už v mužstve nepôsobili. Najlepším strelcom tak bol s piatimi gólmi Ďuďák.

Ročník 1976/1977 – 4.miesto, 38 bodov

Pri mužstve od začiatku ročníka pôsobil ako tréner Vladimír Švec, neskôr ho nahradil Jozef Bajerovský. Streleckú absenciu z predchádzajúceho ročníka nahradili noví hráči. Vrábel vsietil 12 gólov, Prikazský 11 a Šuran osem gólov. Týmto ročníkom sa začalo trojročné pôsobenie Jozefa Šurana v Púchove. Od tohto ročníka sa I. SNL hrala so 16 účastníkmi.

Ročník 1977/1978 – 7. miesto, 30 bodov

Trénera Jozefa Bajerovského vystriedal po jeseni Karol Hrnčiar. Do mužstva bol zaradený výnimočný talent, iba 17-ročný Jozef Chovanec. Strelecky sa presadil Šuran, ktorý dal 11 gólov, raritou bolo aj šesť gólov Kaveckého, ktorý hrával na stopérskom poste.

Ročník 1978/1979 – 5. miesto, 31 bodov

Štandardný ročník bez výkonnostných výkyvov priniesol piate miesto. Trénerovi Hrnčiarovi už pomáhal odchovanec Jozef Brezáni. Mladý Chovanec sa v mužstve príliš dlho nezohrial. Prisilným lákadlom bola Sparta Praha. Do Púchova sa však priženil Dušan Liba z Prešova a na niekoľko rokov posilnil káder Gumární Púchov. Po päť gólov v tomto ročníku strelili Šuran, Gajdošek a Škripec.

Ročník 1979/1980 – 11. miesto, 30 bodov

Vedenie mužstva bolo bez zmeny, strelecky sa presadil Gajdušek s deviatimi gólmi. S jedenástou priečkou nebola v mužstve spokojnosť, treba však dodať, že išlo o mimoriadne vyrovnaný ročník. Kým v predchádzajúcom ročníku stačilo 31 bodov na piate miesto, v tomto ročníku znamenalo 30 bodov posun o šesť priečok nižšie. Predsedom oddielu sa prechodne stal opäť Milan Zelko.

Ročník 1980/1981 – 8. miesto, 30 bodov

Do funkcie predsedu nastúpil Emil Hyžák a pod jeho vedením fungoval klub nasledovných deväť rokov. Trénerom v jesennej časti bol Karol Hrnčiar, v jarnej časti ho vystriedal Vladimír Švec s asistentom Malovcom. Do mužstva sa po viac ako desaťročnom putovaní po ligových trávnikoch (Dukla Praha, Žilina) vrátil Štefan Tománek. Naopak, po 17-ročnej činnosti skončil s futbalom Jozef Fulec. Strelecky sa darilo 13-gólovému Vráblovi, príjemným prekvapením bolo osem gólov dorastenca Milana Luhového. Bola to však jeho krátka púchovská epizóda, onedlho prestúpil do Slovana Bratislava a neskôr zostal na vo­jenčine v Dukle Praha.

Ročník 1981/1982 – 15. miesto, 21 bodov

Trinásty rok pôsobenie v I. SNL bol pre Púchov nešťastným. V mužstve sa neudiali žiadne podstatné zmeny, trénerský post zastával naďalej Vladimír Švec, výsledky však neprichádzali. Napokon z toho bolo predposledné 15. miesto a zostup do západnej sk­upiny II. SNL. Napriek tomu bolo 13-ročné pôsobenie v I. SNL bez prestávky rekordom, ktorý sa nepodarilo žiadnemu mužstvu prekonať. Po štyri góly v tomto ročníku strelili Vojtek, Zelinka a Kavecký.

(Pokračovanie nabudúce)

Pozri 2. časť TU

Zdroj: Vavro Slovák – 85 rokov púchovského futbalu (2005)