Zbierkovým predmetom mesiaca február 2023 sú 4 fragmenty keramiky z náleziska Visolaje – poloha Skala. Nie je tomu tak dávno, kedy sa toto miesto zaujímavých archeologických nálezov nazývalo aj Dolný Lieskov, poloha Skala.
Uvedené štyri fragmenty keramiky boli vybrané so zámerom demonštrácie predmetového fondu zbierok, ktoré sa našli v spomínanej lokalite Visolaje, poloha Skala a sú uložené v archeologickom depozitári Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici. Z daného miesta sa vo fonde múzea nachádza niekoľko desiatok nálezových predmetov. Jedná sa prevažne o fragmenty keramiky rôzneho typu a datovania, medzi ktorými sa nachádzajú aj fragmenty železné, či železný klinec alebo olovené závažie. Predmety majú rôzne časové zaradenie (najviac z nich radíme k púchovskej kultúre). Podľa záznamov pochádzajú fragmenty napríklad z doby laténskej, staršej doby rímskej, z mladšej doby rímskej, či stredoveku.
Archeologická lokalita Visolaje, poloha Skala je veľmi pozoruhodným miestom. Odnepamäti je predmetom záujmu archeologických odborných pracovníkov a v 90. rokoch 20. storočia ju preskúmali aj členovia archeologického krúžku, ktorý v Považskej Bystrici viedol archeológ Jozef Moravčík, pôsobiaci v Považskom múzeu v Žiline. Štefan Meliš, významná osobnosť miestneho kultúrneho života, vo svojich dielach nevynechal ani túto významnú archeologickú lokalitu. Pán Meliš v jednom zo svojich rukopisov s názvom Mozaika okresu V. píše, že skala, vypínajúca sa nad cestou, bola osídlená pravdepodobne v období doby laténskej (mladšia doba železná, 450/400 pnl – prelom letopočtu) alebo na začiatku doby rímskej (0 – 380/400nl), teda v časoch, kedy severnému Slovensku mocensky dominovali Kelti. Skalnaté bralo, kde sa osídlenie nachádzalo, zničil z veľkej časti kameňolom. Archeológ Juraj Malec sa venuje lokalite Skala v štúdií Drobné stredoveké fortifikácie na strednom Považí (12. stor. – pol. 16. stor.), ktorú nájdeme v Zborníku Slovenského národného múzea CVI – 2010 – ARCHEOLÓGIA 20. Potvrdzuje, že nájdené keramické úlomky pochádzajú z obdobia praveku a že sa jedná o viacnásobne osídlenú lokalitu, a to aj vďaka svojej výhodnej strategickej polohe. V 12. – 13. stor. využili už vtedy opevnenú polohu za účelom vybudovania pravdepodobne menšieho hrádku a Skala zrejme slúžila aj ako refúgium ešte aj v 15. storočí.
Dominika Kukučová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici
