Sobotné voľby do Európskeho parlamentu potvrdili niekoľkoročný trend poklesu voličskej podpory hegemóna slovenskej politickej scény strany Smer-SD.
Strana Smer vládne s krátkou prestávkou od roku 2006. Vrchol popularity dosiahla v roku 2012, keď získala vyše 44% hlasov a absolútnu väčšinu poslancov v Národnej rade SR. Odvtedy však jej podpora klesá. Smer teraz síce vyhral vo vyše 1.100 obciach, ale väčšinou malých. Po dvoch prehratých prezidentských voľbách v rokoch 2014 a 2019 teraz prvýkrát od roku 2006 nevyhral celoslovenský stranícky volebný súboj. Viacerí komentátori predpovedajú strane Smer budúcnosť, akou si prešli jej predchodkyne HZDS a SDKÚ.
Prehra celej vládnej koalície
Ďalší signál, ktorý vyslali voliči v sobotňajších voľbách, je výrazný nesúhlas s celou dnešnou vládnou koalíciou Smer/SNS/Most, ktorá dohromady získala len 26,8% hlasov. Dve menšie vládne strany dokonca nezískali ani 5% a teda ani jedného poslanca v europarlamente. Voliči Smeru a SNS boli možno zmätení protichodnými vyhláseniami ich čelných politikov o vzťahu k Európskej únii a voliči Bugárovej strany stále nezabudli na zradu po parlamentných voľbách v roku 2016, kedy Most vstúpil do Ficovej vlády. Sny politikov vládnej koalície, že po budúcoročných parlamentných voľbách sa jej podarí udržať pri moci ďalšie volebné obdobie s tichou podporou antisystémových strán, sa už pravdepodobne nenaplnia.
Nováčikovia víťazmi volieb
Víťazom tohtoročných eurovolieb sú nováčikovia z Progresívneho Slovenska a strany Spolu, ktorí získali ako volebná koalícia 20,1% hlasov. Koalícia PS/Spolu zvíťazila vo všetkých krajských mestách a v ďalších 400 mestách a obciach. Problém posledných rokov, či bude lídrom opozície strana SaS, OĽANO alebo KDH, sa zdá vyriešený. Spojenie strán s rôznym politickým zameraním, ktoré spája predovšetkým jasná proeurópska orientácia, slávilo úspech. Poučiť by sa mali slovenské kresťansko-demokratické strany, ktoré majú určite veľký volebný potenciál, ale vďaka vlastnej roztrieštenosti opäť nezískali toľko poslaneckých mandátov, koľko majú voličov. V budúcich parlamentných voľbách by terajšieho víťaza volieb mohol oslabiť len prezident Andrej Kiska so svojou novou stranou.
Hrozba víťazstva antisystémových strán sa nepotvrdila
Mnohí politickí analytici pred voľbami vyslovovali obavy z veľkého posilnenia antisystémových nacionalistických strán (ĽSNS a Sme rodina), ktorých hlavný cieľ je oslabenie, resp. rozbitie Európskej únie. Vo Francúzsku síce vyhrala Le Penovej strana, ale u nás sa tieto obavy nepotvrdili. Aj pri tradične malej účasti voličov v eurovoľbách, Kotlebova strana získala podobný výsledok, ako v nedávnych prezidentských voľbách a Kollárova strana skončila dokonca pod hranicou 5% a nezískala ani jeden poslanecký mandát.
Zaujímavosti z výsledkov slovenských volieb
Vďaka rozhádanosti politikov maďarskej menšiny, nebude mať v najbližšom období maďarská komunita svojho poslanca, ale slovenskí Rómovia ho naopak vďaka voličom OĽANO v osobe Petra Polláka mať budú.
Na Slovensku platí nezmyselný a nespravodlivý zákon, vďaka ktorému strana SaS získala dvojnásobný počet mandátov ako KDH, pričom za ňu hlasovalo menej voličov (o 749). A paradoxne: ak by SaS získala o 495 hlasov viac, nemala by dva mandáty, ale len jeden. Naopak, ak by KDH volilo o 371 ľudí menej, malo by dvoch poslancov, a nie jedného. Túto nespravodlivosť napraví len prípadný Brexit, kedy KDH získa ďalší mandát.
Ako volili občania Púchova?
Výsledky volieb v meste Púchov sú približne rovnaké, ako výsledky celého Slovenska. Víťazom volieb v Púchove je koalícia PS/Spolu, strana Smer je na druhom mieste, aj keď s tesným rozdielom. Kotlebova strana získala v Púchove o 4% viac, než celoslovensky a strana SaS o 1% viac, vďaka čomu v poradí preskočila KDH. V Púchovskom okrese a aj v Trenčianskom kraji vďaka voličom z obcí eurovoľby vyhrala strana Smer.
Slavomír Flimmel
