Koncom septembra sa v Divadle Púchov konala oslava 10. výročia jeho otvorenia. Konateľky Púchovskej kultúry, s.r.o. Eva Masláková a Mária Balážová v úvodných prejavoch okrem iného povedali:
„Stojíme na rázcestí, v každej minúte, v každej hodine, každý deň sa rozhodujeme. Každé rozhodnutie je v súlade so súhrnom hodnôt, ktoré sme si vybrali, aby vládli nášmu životu. Keď si vyberáme súhrn týchto hodnôt, vtedy robíme najväčšie rozhodnutia svojho života. (Benjamin Franklin)
Keď som si zobrala do ruky bulletin, ktorý vyšiel v septembri v roku 2013 – v súvislosti s otvorením divadla, stislo mi srdce. Hneď som kolegyniam čítala názov MÁME SVOJE DIVADLO. Otočím stranu a ďalej nasledovali články s názvami: ABY TO, ČO BOLO, NEZANIKLO (napísala Irenka Kováčiková), BOLO TO ŤAŽKÉ, ALE DOKÁZALI SME TO (Danka Šicová), CELÝ ŽIVOT PRACUJEM S ĽUDSKOU DUŠOU (Evka Kováčová) a VERILI SME A ČAKALI A VŠETCI, KTORÍ VYDRŽALI SÚ HRDINOVIA (Mika Vargová).
Možno to vyznie, že zveličujeme, ale naozaj my, ktorí sme stáli pri úplnom začiatku fungovania tohto kultúrneho stánku to vidíme trocha inak… s nadšením, radosťou, pýchou, ale i nostalgiou. Pretože súčasťou sú aj naši divadelníci a folkloristi, ktorí sú výkladnou skriňou Púchovskej kultúry… Ďakujeme všetkým našim členom, či divadelných zoskupení, folklórnych súborov vrátane detských. Do nášho moderného divadla prichádzajú aj ľudia, ktorí hľadajú vzdelanie, relax a vo veľkom aj mladí ľudia, ktorí tu slávia tie najkrajšie dni svojho života. Či je to svadba, stužková, alebo životné jubileá. Okrem tohto zaznamenávame pretlak výstav vo foyeri. Mrzí nás, keď musíme niektoré odmietnuť, alebo odsunúť.
Alfou a omegou tohto celého sú kupované predstavenia… Topka v návštevnosti už niekoľko rokov je RND. Okrem toho máme i veľa ďalších predstavení, ktoré sa ľuďom páčia. Napríklad muzikály pre dospelých, ale aj deti, divadelné hry SND, koncerty rôzneho žánru a pod. Prvou hrou v našom novom divadle pred desiatimi rokmi bola hra práve od SND Pamäť vody…
Treba povedať, že bez spolupráce, ústretovosti, ale hlavne finančnej pomoci by sme tu nestáli. ĎAKUJEME Mestu Púchov, ďakujeme PTSM Púchov, ďakujeme Mestskému bytovému podniku, ďakujeme Základnej umeleckej škole Púchov, ďakujeme CVČ Včielka, ale poďakovanie patrí i drobným sponzorom. Osobne by sme chceli poďakovať našim kolegom tu v divadle, pretože oni sú tiež to divadlo s veľkým Dé.“
Jedným z vrcholov večera bolo ocenenie osôb, ktoré sa pričinili k pozdvihnutiu kultúrneho života v našom meste:
Ladislav Kunst – posledný BARD slávnej éry Divadelného súboru Makyta. Zažil začiatky aj najväčšiu slávu súboru, reprezentoval Slovensko na mnohých celoštátnych divadelných súťažiach a prehliadkach – v Spišskej Novej Vsi a Jiráskovom Hronove, dokonca sa zúčastnil 5. ročníka celosvetovej prehliadky ochotníckych divadiel v Monaku s komédiou „Chytráctvo majstra Pathelina“. Účinkoval tiež vo viacerých slovenských filmoch.
Mária Semizorová – svojou osobnosťou, humorom a priateľským prístupom bola prínosom každej uvádzanej hry. Začínala v 70. rokoch 20. stor. v Divadle mladých a postupne prešla medzi „starších“ kolegov do súboru Makyta. Zaskvela sa vo viacerých inscenáciách, no najväčší úspech dosiahla v obnovenom súbore po roku 2016. Klebetnica v hre „Helen, alebo maľovanie kvapiek“ a Mešťanostová v Revízorovi sú naozaj nenapodobniteľné. Škoda, že zdravotný stav jej už nedovolil vytvoriť ďalšie postavy.
Stanislav Kozáčik – veľa rokov je neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho a umeleckého diania v Púchove. Nielen ako bábkar, technik Domu kultúry a následne Divadla, ale aj jeden zo zakladateľov znovuzrodeného DS Makyta. A tiež družba súboru Makyta s divadelníkmi zo Starej Pazovy, ktorá postupne prerástla aj v družbu miest Púchov – Stará Pazova, bola jeho nápadom. Bodaj by takých zapálených a pracovitých ľudí, nielen v kultúre, bolo čím ďalej viac.
Jaroslava Botošová – o života ochotníckeho divadla vstúpila už v roku 1972 v Divadle mladých, postupne sa začleňovala do súboru Makyta v hrách Meštiaci, Beta, kde si, Revízor… Bola pri „znovuzrodení“ súboru Makyta, v ktorom účinkovala ako autorka, režisérka a herečka.
Elena Bakošová – založila detský divadelný súbor, neskôr detské divadelné štúdio Ochotníček, s ktorým šírila dobré meno púchovského divadelníctva na domácich i zahraničných prehliadkach, festivaloch. Jej meno je pre viaceré generácie detí a ich vedúcich synonymom skúsenej autorky, režisérky a teoretičky detskej dramatickej tvorivosti. Doposiaľ sa venuje aj réžii inscenácií bábkového súboru D 121, ktorý v Púchove pomáhala zakladať. Tento rok oslávila nádhernú osemdesiatku.
Mária Balážová – v januári tohto roku uplynulo už 25 rokov čo pani Balážová pracuje v kultúre. Svojou pracovitosťou je vzorom aj pre mladú generáciu. V jej začiatkoch prešla všetkými oddeleniami vtedajšieho Domu kultúry, kde dodnes čerpáme z jej skúseností.
Vladimír Gabčo – v DS Makyta pôsobí už takmer 50 rokov, hrával obyčajne menšie postavy, ale vždy z nich dokázal vyťažiť, osviežiť ich sebe vlastným humorom, čo sa divákom veľmi páčilo. Dokladom je napr. postava námorníka v hre „Optimistická tragédia“, ale tiež sudcu v Revízorovi, či opatrovateľa v tragikomédii „Zbohom rodina“.
Ivan Sadloň – ako pedagóg púchovskej ZUŠ vychoval niekoľko generácií výborných muzikantov, viac ako 40 rokov sa venuje i ľudovej hudbe. Je spätý s našimi folklórnymi súbormi – ako dlhoročný vedúci DĽH Lachovček a ĽH Váh, vedie členov k láske k slovenskej ľudovej piesni, pripravuje pre nich výber piesní a notové podklady.
Púchovská kultúra, s.r.o., foto: Slavomír Flimmel
