Koronavírusová infekcia spôsobuje u mnohých pacientov dlhodobé komplikácie. Jedným z mnohých nebezpečenstiev vírusu SARS-CoV-2 je jeho schopnosť podporovať tvorbu krvných zrazenín v tele, ktoré sú následne zodpovedné za pľúcnu embóliu.
O dlhodobých následkoch covidu sa zatiaľ vie len málo, štúdie ešte len prebiehajú. Isté je, že u mnohých pacientov boli po prekonaní ochorenia pozorované závažné kardiologické, pneumologické, ale aj neurologické, internistické a iné ťažkosti. Na otázky týkajúce sa súvislosti COVID-19 a kardiovaskulárnych komplikácií odpovedá kardiologička MUDr. Anna Vachulová, PhD.
Aké sú najčastejšie kardiovaskulárne komplikácie súvisiace s ochorením COVID-19?
Pri infekcii COVID-19 môže dôjsť k poškodeniu srdca na rôznych úrovniach. Môže dôjsť k rozkolísaniu hodnôt krvného tlaku, vzniku arytmií, zápalu srdcového svalu, dokonca až k akútnemu srdcovému zlyhávaniu. Obávanou komplikáciou môže byť poškodenie koronárnych ciev trombózou, poškodenie koronárnych tepien, až infarkt myokard. Komplikácie infekcie COVID-19 sa môžu vyskytnúť u ľudí bez známeho kardiovaskulárneho ochorenia.
Môžu srdcové komplikácie vyvolať aj lieky používané na liečbu COVID-19, resp. intenzívna liečba?
Pri liečbe COVID-19 sa využíva celá škála liekov, ktoré môžu mať interakcie s užívanými liekmi pacienta, a to môže viesť k ovplyvneniu kardiovaskulárneho aparátu.
Objavili sa informácie, že pacienti užívajúci antihypertenzíva môžu mať ťažší priebeh ochorenia COVID-19. Majú dôvod na obavy?
Tieto tvrdenia sú neopodstatnené a zavádzajúce. Preto Európska kardiologická spoločnosť i Slovenská kardiologická spoločnosť vydali už v prvej vlne pandémie stanovisko o nutnosti pokračovania v liečbe antihypertenzívami. Vysadenie antihypertenzívnej liečby môže viesť k závažným, nielen kardiovaskulárnym komplikáciám, ako napríklad: vznik cievnej mozgovej príhody, akútneho infarktu myokardu, zlyhania obličiek, atď. Takýto stav vyžaduje hospitalizáciu pacienta, čo v dobe pandémie zvyšuje riziko nákazy COVID-19. Z viacerých krajín (Čína, Taliansko, Francúzsko, USA) boli publikované dáta, že ak pacienti dôsledne užívali predpísané antihypertenzíva, mali v prípade nakazenia COVID-19 ľahší priebeh infekcie, nižšiu potrebu hospitalizácií, kratšiu dobu hospitalizácií a nižší výskyt kardiovaskulárnych komplikácií. Preto odkaz pre pacientov – nepočúvajte neopodstatnené fámy. Dodržiavajte všetky odporúčania lekárov a užívajte predpísanú liečbu.
Podľa istej nemeckej štúdie môže COVID-19 zanechať na srdci štrukturálne zmeny, podobné tým po infarkte. Čím je to spôsobené?
Je to v dôsledku toho, že zápal vyvolaný vírusom COVID-19 vedie k aktivácii systému zrážania krvi (tzv. prokoagulačný efekt). V dôsledku toho dôjde k poškodeniu koronárnych ciev trombózou ako pri infarkte myokardu.
Môžu sa závažné komplikácie po prekonaní COVID-19 objaviť aj u zdravých ľudí z kardiologického hľadiska?
Áno, ako som už uviedla, závažné komplikácie sa môžu vyskytnúť aj u ľudí bez známeho kardiovaskulárneho ochorenia. Avšak niektorí ľudia nemusia vedieť, že majú takéto ochorenie, napríklad majú nediagnostikovanú artériovú hypertenziu. Počas infekcie alebo po infekcii COVID-19 sa to môže prejaviť závažnejším poškodením kardiovaskulárneho systému. Preto je dôležité, aby ľudia nezabúdali na prevenciu a liečbu srdcovo-cievnych ochorení i v dobe pandémie COVID-19.
Aký vplyv má na srdce poškodené pľúcne tkanivo?
Sekundárne môže viesť k poškodeniu a preťaženiu srdca.
Závažnou komplikáciou v súvislosti s COVID-19 je embólia. U koľkých pacientov s COVID-19 sa štatisticky vyskytne?
Na základe metaanalýzy štúdie publikovanej v minulom roku môže byť riziko tromboembólie až 20 %.
Môžu lieky na riedenie krvi pomôcť pacientom minimalizovať riziká súvisiace s krvnými zrazeninami?
Áno, avšak lieky na riedenie krvi musia byť ordinované odborníkmi. Na jednej strane síce minimalizujú riziko vzniku krvných zrazenín, ale na druhej strane zvyšujú riziko krvácania. Neodborné a neopodstatnené užívanie liekov na riedenie krvi môže mať za následok krvácavé komplikácie, napr. z tráviaceho traku. Liečba liekmi na riedenie krvi patrí do rúk odborníkov a riadi sa príslušnými odporúčaniami.
Môžu sa vyskytnúť komplikácie u pacientov s kardiostimulátorom?
Neexistuje dôkaz, že vírus útočí a infikuje implantované zariadenia ako sú kardiostimulátory alebo spôsobuje infekčnú endokarditídu u pacientov s ochoreniami srdcových chlopní. Avšak platí, že každý pacient s chronickým srdcovo-cievnym ochorením má predispozíciu ťažšieho priebehu ochorenia. Napriek tomu, že títo pacienti patria do ohrozenej skupiny ľudí, nevieme vopred predpokladať a generalizovať, aká bude imunitná odpoveď u jednotlivých pacientov.
Ako môže pomôcť telemedicína
Medicína na diaľku pomáha efektívnejšie manažovať pacientov, šetrí čas aj peniaze. Jej význam sa naplno ukázal práve v čase koronavírusovej pandémie. Hodiny čakania v ambulanciách lekárov vystriedali telefonické konzultácie, pacienti začali vo väčšej miere využívať aj erecepty.
„V kardiológii je telemedicína nevyhnutnosťou. Prostredníctvom moderných diagnostických medicínskych inovácií vieme napríklad cez vzdialený monitoring permanentne 24 hodín monitorovať srdcovú činnosť pacientov. Pacient tak nie je odkázaný čakať dlhé hodiny v čakárni na vyšetrenie špecialistom. Lekár si vie na diaľku skontrolovať zdravotný stav pacienta prostredníctvom údajov, ktoré mu zabezpečuje tzv. vzdialený monitoring,“ hovorí Dr. Vladimír Mičieta, predseda združenia SK+ MED.
Prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti MUDr. Peter Hlivák, PhD. pripomína, že „Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyšším počtom kardiovaskulárnych pacientov. Ročne zomierajú tisíce pacientov v dôsledku srdcovo-cievnych ochorení. Bojujeme s nedostatkom kardiológov, čo má za následok dlhé čakacie lehoty u lekára špecialistu. Prostredníctvom inovatívnych medicínskych technológií by sme však vedeli pacientov manažovať oveľa efektívnejšie. Moderné technológie nám umožňujú oveľa jednoduchšie detekovať napríklad poruchy srdcového rytmu a začať včasnú a správnu liečbu.“
Vďaka inovatívnym zdravotníckym prístrojom majú lekári vždy aktuálny prehľad o zmene stavu pacienta. „Ak je to potrebné, môžeme ihneď reagovať – zmeniť liečbu alebo v prípadne alarmujúcich výsledkov pozvať pacienta na kontrolu priamo do ordinácie. Nielen pre kardiologických pacientov môže telemedicína znamenať lepšiu kvalitu života a v niektorých prípadoch môže byť okamžitá reakcia lekára na zmenu stavu pacienta dokonca aj život zachraňujúca,“ hovorí MUDr. Erika Komanová, PhD., hlavná lekárka jednotky intervenčnej arytmiológie VÚSCH a. s. Košice.
Namerané hodnoty prostredníctvom telemedicínskych zariadení sú pre pacientov aj lekárov k dispozícii v reálnom čase. Pre využitie vzdialeného monitoringu existuje v súčasnosti niekoľko zariadení, ktoré zabezpečujú plnohodnotné merania a monitorovanie zdravotného stavu. Medzi ne patrí EKG monitor, tlakomer, glukomer, spirometer alebo napríklad oximeter či teplomer. Vzdialený monitoring je vhodný pre ľudí s chronickými ochoreniami, s akútnou zmenou zdravotného stavu, pre novodiagnostikovaných, ale aj pre pacientov s ťažko stanoviteľnou diagnózou, či pre tých, ktorí boli po hospitalizácii prepustení do domácej starostlivosti.
Zdroj: npz.sk
