Končí sa najkrajšie obdobie roku, leto už odchádza. Blíži sa 29. august – 79. výročie Slovenského národného povstania. Je to sviatok, ktorý si uctievajú občania našej vlasti. V Púchove pri Župnom dome je pamätník, ku ktorému prichádzajú predstavitelia nášho mesta na čele s primátorkou Katarínou Henekovou a mnohí občania, ktorí si spomínajú na mladých chlapcov, ktorí zahynuli v 1. a 2. svetovej vojne. Oni položili za náš slobodný život to, čo bolo najdrahšie – svoj vlastný život. Mali cit a veľkú lásku k mestu (v tej dobe väčšej dedinke), v ktorej sa narodili a prežívali tie najkrajšie roky svojho života a mladosti. Nevedeli, že vojnové udalosti ukončia ich mladý, krásny a bezstarostný život. Sme im vďační a vieme že im nedokážeme za to poďakovať tak, ako by sa patrilo. Ďakujeme, česť vašej pamiatke.
Niektoré obce na Slovensku z vďačnosti a úcty k svojim padlým občanom postavili pre nich pamätníky. Aj v Horných Kočkovciach, jednej z mestských častí Púchova, sa pričinili o to, aby občania Horný Kočkoviec nikdy nezabudli na tých mladých chlapcov, ktorí od svojich najdrahších museli odísť navždy pre dôsledky vojny. V Lednických Rovniach pre podplukovníka in memoriam Antona Vanku nedávno postavili pamätník. Anton Vanko ako pilot uletel so štyrmi kamarátmi s ukradnutým lietadlom do Turecka a odtiaľ sa všetci dostali do Anglicka. Ako československí piloti bojovali s letcami kráľovského letectva RAF. Zahynul pri plnení bojových letov, zhorel vo svojom lietadle. Je pochovaný na pamätnom cintoríne v Brookwoode pri Londýne medzi anglickými pilotmi, ktorí tiež bojovali za svoju drahú vlasť. Som vďačná, že obec pri jeho 100. výročí narodenia urobila to, čo predchádzajúce zriadenie starostovia aj poslanci nedokázali urobiť, pretože ho pokladali za nepriateľa štátu. Som rada, že som sa dožila takejto peknej úcty a spomienky na neho. Jeho rodičom a súrodencom sa to nepodarilo. Ďakujem pánovi starostovi Mariánovi Horečnému a poslancom obecného zastupiteľstva, ktorí pomohli synovcovi Karolovi Vankovi pripraviť spomienkovú slávnosť a boli nápomocní pri zriadení tohto pamätníka.
Chcela by som sa prihovoriť poslancom Mestského zastupiteľstva v Púchove, ktorí zastupujú občanov z mestskej časti Hrabovka. Nezaslúžil by si pilot František Tanuška tiež našu pozornosť? Bol členom britského kráľovského letectva RAF v 2. svetovej vojne, vojnu prežil, ale nemohol sa vrátiť domov ku svojim najdrahším, lebo by bol uväznení ako zradca. Nezaslúži si aj on od svojich spoluobčanov z Púchova úctu, spomienku a poďakovanie za to, čo počas 2. svetovej vojny urobil. Po vojne musel odísť z Británie do Ameriky, ako mnohí Slováci po 1. svetovej vojne. Našiel si tam aj svoju lásku, uzavrel manželstvo, mal deti a aj tam ukončil svoj život. Aj František Tanuška by si zaslúžil prejavenie úcty a vďačnosti, aby občania mesta Púchov na neho nezabudli. Nemal by mať miesto medzi osobnosťami nášho mesta? Patrilo by sa na jeho rodnom dome v Hrabovke umiestniť pamätnú tabuľu. Porozmýšľajme o tom pri 79. výročí SNP.
Emília Bizoňová
Foto: Slavomír Flimmel
