Vonkajšia prírodovedná učebňa pred budovou SPŠ, v ktorej sídli Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, má nový prírastok. Je ním vyvýšený záhon, ktorý sme túto jar s pomocou žiakov dvoch považskobystrických základných škôl najskôr vytvorili a neskôr do neho vysadili rastliny.
Štvrtáci zo ZŠ sv. Augustína na hodine pracovného vyučovania ešte v marci, zhodou okolností presne na sviatok sv. Jozefa, patróna robotníkov, vypĺňali drevený rám vyvýšeného záhonu rôznymi vrstvami biologických materiálov tak, aby vznikol fungujúci celok. Vyvrátili sme častý omyl v chápaní vyvýšeného záhonu: že je to iba „veľký kvetináč“, ku ktorému sa nemusíme zohýbať. Správne vyplnený viacerými vrstvami rozložiteľných materiálov zabezpečuje všetky dôležité funkcie potrebné pre dobrý rast pestovaných plodín: výživu, vlahu, prevzdušnenie pôdy, a tiež ochranu pred vymrznutím. Vypĺňanie záhonu bola skutočne tímová práca, pri ktorej chcel každý horlivo pomáhať. Začiatkom mája v práci pokračovala ďalšia trieda žiakov, tentoraz šiestaci zo ZŠ Slovenských partizánov. Vrámci špeciálneho vyučovacieho predmetu o liečivých rastlinách nám pomohli s výsadbou sadeníc liečivých rastlín a byliniek. Príjemný slnečný deň je škoda stráviť v budove školy, preto všetkým dobre padlo vyvetrať sa a učiť sa o prírode pod holým nebom. Zopakovali sme si, aké liečebné účinky majú jednotlivé druhy vysádzaných bylín a akým spôsobom sa používajú. Overili sme si, že výučba vonku nie je nezmyselný módny trend, ale naozaj funguje. Žiaci utužili svoj kolektív, zažili veľa zábavy a naučili sa nové veci pri netradičných aktivitách. V neposlednom rade mali možnosť „zapotiť sa“ pri zmysluplnej práci, čo, bohužiaľ, už nie je bežné pre dnešné mestské deti.
Biologické poľnohospodárstvo (permakultúra) poznáva procesy prebiehajúce v prírode a využíva ich vo svoj prospech. V nasledujúcom texte vysvetlíme, akým spôsobom vytvoriť vyvýšený záhon tak, aby v ňom bola výnosnosť plodín vyššia, ako je pri klasickom pestovaní. V tomto období roka je už neskoro na zakladanie záhonu, to je ideálne robiť na jeseň, prípadne skoro na jar. Počas sezóny si však môžeme postupne zhromažďovať materiály, ktoré do záhonu použijeme. A verte, zmestí sa do neho naozaj veľa. Rám záhonu nemá dno, aby mali do vnútra prístup pôdne baktérie a dážďovky zúrodňujúce pôdu. Je vhodné na spodok umiestniť králičie pletivo, kvôli zamedzeniu prístupu hrabošom, ktorí robievajú v záhonoch škody. Prvá vrstva výplne záhonu je tvorená drevom rôznych hrúbok, od hrubých konárov až po tenké vetvičky. Najlepšie je drevo z orezu ovocných stromov. Voľné miesta medzi drevom sa môžu čiastočne vyplniť zeminou, aby časom materiál v záhone príliš neusadol. Postačí na to aj zemina horšej kvality. Drevo má funkciu zadržiavača vody, dokáže jej naakumulovať veľké množstvo, odkiaľ sa potom v suchšom období dostáva ku koreňom vysadených rastlín. Pri postupnom rozklade dreva vzniká teplo, ktoré môže zabezpečiť, že pri prízemných mrazoch nie sú rastlinky pestované v záhone ohrozené. Ďalšiu vrstvu tvorí rôzny odpadový rastlinný materiál, napr. zvyšky rastlín, nakosená tráva alebo trávové drny otočené koreňmi nahor. Táto vrstva má podobné funkcie, ako vrstva dreva, naviac pri svojom rozklade zúrodňuje ďalšiu vrstvu, ktorou je vrstva menej kvalitnej zeminy. Na ňu ide maštaľný hnoj, prípadne môže byť aj nedokonale rozložený kompost, ktorý bude vyživovať pestované rastliny. V našom prípade, keď sme záhon pripravovali pre pestovanie liečivých rastlín a byliniek, ktoré nie sú náročné na živiny, sme vrstvu hnoja nahradili opadaným lístím. V najvrchnejšej vrstve budú koreniť pestované rastliny. Tvorí ju kvalitná ornica, rozložený kompost alebo záhradný substrát, prípadne ich kombinácia. Jej hĺbka je asi 25 cm. Treba pamätať na základné pravidlo biologického poľnohospodárstva a to, že povrch pôdy medzi pestovanými rastlinami má byť pokrytý mulčom, pod ktorým je pôda stále vlhká, kyprá a prevzdušnená. Môže ho tvoriť cca 5-8 cm hrubá vrstva slamy, starého sena, drevenej štiepky, piliny, prípadne peliet z ovčej vlny. Funkcia mulču je zadržiavať vodu v pôde a zabrániť rastu burín. Takto pripravený záhon bude dobre fungovať až kým sa biologický materiál úplne nerozloží, čo trvá asi 6-8 rokov.
Vyvýšený záhon je výborný „zlepšovák“, má však aj niekoľko nevýhod. Prvou z nich je skutočnosť, že potrebuje rám, najčastejšie vyrobený z dreva. Jeho zabezpečenie je prácne alebo nákladné. Permakultúra však ponúka aj možnosť, ako pestovať bez potreby rámu. Je ňou tzv. „nemecká kopa“, čo je pozdĺžny kopcovitý záhon, v ktorom sú „pochované“ podobné vrstvy, ako pri vyvýšenom záhone. Tým, že nemá rám, zväčšuje sa plocha na ktorej je možné pestovať. Nemeckú kopu však treba správne orientovať voči svetovým stranám, aby bola každá strana ožiarená slnkom aspoň v niektorej fáze dňa. Tento spôsob pestovania je vhodný aj vo svahovitom teréne, kde sa prirodzene vytvoria kaskády. Druhou nevýhodou vyvýšeného záhonu je skutočnosť, že po úplnom rozložení biologického materiálu prestáva správne fungovať a je potrebné ho opätovne vyplniť rôznymi vrstvami. Na túto nevýhodu odpovedá dizajn špeciálneho záhonu vytvorený ruským poľnohospodárom Volodimirom Rozumom, tzv. záhon V. Rozuma. Tvorí ho 30 cm hlboký výživový žľab, v ktorom je naspodku vrstva dreva, na ktorý sa zhora neustále prikladá biologický materiál (nakosená tráva, zvyšky rastlín, opadané lístie a pod.). Je to akoby aktívne kompostovisko, ktoré zadržiava vodu a vyživuje rastliny vysadené na tzv. produktívnych hrebeňoch, čo sú v podstate dve úzke (len 30 cm široké) hriadky lokalizované z oboch strán výživového žľabu. Na nich sa pestuje zelenina a keďže je výživa pôdy veľmi intenzívna, plodiny sa tu môžu sadiť blízko pri sebe.
Nadšencom záhradkárčenia odporúčame vzdelávať sa v rôznych možnostiach alternatívneho pestovania rastlín, pretože takto môžu s múdrym využitím prírodných procesov dopestovať lepšie výnosy a to pri oveľa menšej námahe. Nie je totiž potrebné únavné okopávanie, časté polievanie, či použitie mechanizácie.
Daniela Dúbravková, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici
